KYSUCKÉ NOVÉ MESTO. Starší Kysučania si určite spomínajú na pravidelné Veľkonočné vzkriesenie, teda túry ku krížu na vrchu Tábor cez pôstne obdobie. Mnohí tam často vybehnú aj počas roka načerpať energiu, či sa duchovne stíšiť. Koncom marca získala táto obľúbená turistická trasa aj ďalší, duchovný rozmer.
V sobotu 25. marca v Kysuckom Novom Meste požehnal gvardián žilinských kapucínov brat Michal Varga novú krížovú cestu vedúcu na miestnu dominantu vrch Tábor (697 m n. m.).
Na požehnaní krížovej cesty sa zúčastnilo viac ako tristopäťdesiat veriacich vrátane pútnikov z partnerskej moravskej rímskokatolíckej farnosti Mosty u Jablunkova na čele s farárom Štěpánom Klocekom. Výstavbu inicioval správca farnosti sv. Jakuba v Kysuckom Novom Meste a dekan kysuckonovomestského dekanátu Peter Holbička.
„Myšlienka vybudovať krížovú cestu sa rodila niekoľko rokov a prišiel s ňou náš kostolník pán Jozef Školník. Tá v Kysuckom Novom Meste chýbala. Túžili sme po krížovej ceste, ktorá bude výnimočná, originálna a umelecky hodnotná. Uprosili sme umelcov z nášho regiónu ktorí ju vykovali z nerezu. Nesie v sebe lásku k prírode, turistiku a hlavne duchovný náboj," informoval dekan Holbička
1. Petrov 2:24 SSV
Sám vyniesol naše hriechy na svojom tele na drevo, aby sme zomreli hriechu a žili pre spravodlivosť. Jeho rany vás uzdravili.
Duchovno ukryté v kove
Takmer všetky jedinečné zastavenia, s výnimkou dvanásteho, majú tvar monštrancie a sú vyrobené z kovu a antikoru a vsadené do kamenného podstavca. Podľa návrhu farníčky a učiteľky SOŠ strojníckej v Kysuckom Novom Meste Ľubice Šustekovej ich ukuli odborní majstri Jozef Hodás, Miroslav Hromada a Pavol Kopták spolu so študentmi a absolventmi odboru umeleckoremeselného spracúvania kovov danej školy. Rozpálili vyhne, vzali do ruky kladivá a začali tvoriť.
FOTO: V Rakovej na Vartovke posvätili novú krížovú cestu Čítajte „Bola to umelecká výzva, ktorá sa nám po remeselnej a výtvarnej stránke veľmi zapáčila. Bolo to náročné, lebo nás tlačil čas. Na každé zastavenie sme mali týždeň, práca s antikorom bola nová, veľa veci sme museli skúšať a spoznávať. Pekné to bolo v tom, že každé zastavenie bolo iné,“ priblížil prácu na zastaveniach Jozef Hodás.
Okrúhlu časť každého zastavenia vypĺňa kresba výjavu z krížovej cesty Ježiša Krista, vhodne doplnená o motívy miestnej fauny a flóry a zaliata živicou. Nechýbajú na nich ani symboly či atribúty sv. Jakuba staršieho. Autorka návrhu Ľubica Šusteková chcela prepojiť náboženské symboly, flóru a faunu formou ľudovej modrotlače.
„Utrpenie Ježiša Krista je spojené s Jakubovskou cestou, preto sa tam nachádzajú súčasti života svätého Jakuba, pútnická palica, klobúk, taška, mušľa, kniha aj meč, symbol jeho umučenia." približuje Šusteková.
Podľa jej vyjadrenia prvé zastavenie nadväzuje na vitráž Kostola Sv. Jakuba a každé zastavenie je originálne. Základ deja krížovej cesty zobrazuje kresba ceruzou a časť, ktorá ma vyzdvihnúť najvyššie hodnoty a silné emócie, je zvýraznená zlatou farbou.
"Zvláštnosťou kalvárie je posledné zastavenie - zmŕtvychvstanie, ktoré nemá na vrchole kríž, ale symbol Ducha Svätého. V okrúhlej časti sa v zrkadlovom odraze vlastnej tváre stretáme so Zmŕtvychvstalým, teda každým z nás,“ dodáva Šusteková.
Kríž nesený z lásky
Krížová cesta má dĺžku takmer dva kilometre prevýšenie 298 metrov a je súčasťou takzvanej severnej trasy svätojakubskej cesty, ktorá pokračuje hrebeňmi Javorníkov až ku chrámu na vrchu Živčák pri Turzovke. Realizovaná bola v rámci cezhraničného projektu Spoločne putujeme so sv. Jakubom a úprava terénu bola spolufinancovaná z prostriedkov Európskeho fondu pre regionálny rozvoj v rámci Fondu malých projektov programu cezhraničnej spolupráce Interreg Slovenská republika – Česká republika. Českým partnerom projektu je rímskokatolícka farnosť Mosty u Jablunkova. Podujatia sa zúčastnilo viac ako tristopäťdesiat veriacich.
Krasličiarka z Kysúc má vajíčka takmer vo všetkých kútoch sveta Čítajte So slovami „Kríž je znakom spásy - Kristom nesený z lásky”, autori krížovej cesty veria, že nebude putovaním iba pre farníkov z blízkeho okolia, ale svojim posolstvom a jedinečnosťou osloví každého pocestného, ktorý z nej môže čerpať duchovné občerstvenie do každodenných radostí i starostí.
Začiatok krížovej cesty je na Hornej Skotni a aj keď ešte stále prebiehajú úpravy a dotvára sa jej celkový efekt, požehnanie z jej absolvovania už pôsobí na všetkých, ktorí prídu.
"My všetci sme pútnici tu na zemi a putujeme do zasľúbenej zeme Božieho kráľovstva. Na tejto ceste nie sme sami, ale vedie nás Boží syn Ježiš. Jednotlivé zastavenia KC sú v tvare monštrancie - nádoby, v ktorej sa na poklonu vystavuje Eucharistický Ježiš v kostoloch. Ježiš cez tieto zastavenia putuje spolu s nami v dobrých aj ťažkých chvíľach nášho života. Naša Kysucká krížová cesta nie je jednoduchá, ale originálna a preverí našu trpezlivosť i silu. Pozývam všetkých objaviť ukrytú krásu a priniesť obetu, ktorá vás očistí i posilní," doplnil správca farnosti Holbička.
História krížových ciest
História krížových ciest sa viaže k stredoveku, kedy sa pozornosť veriacich sústredila na Svätú Zem. Ľudia chceli navštíviť miesta, kadiaľ chodil Ježiš, kde Boží Syn vyučoval, kde zomrel a vstal z mŕtvych, Mnohí pútnici nemohli cestovať do Jeruzalema, a preto si začali budovať kalvárie tam, kde žili. Tomu sa nedá čudovať – i v súčasnosti je túžbou mnohých dostať sa na tieto miesta.
V roku 1073 sa však vlády nad Jeruzalemom zmocnili Turci pod vedením Melik-šáha I. Kresťanom bol ďalší vstup na sväté miesta zakázaný. Po štyridsiatich rokoch bol umožnený vstup do Jeruzalema len rádu františkánov. Na ich službu pri Božom hrobe, ktorá trvá v Svätej Zemi až dodnes, sa veriaci na celom svete zbierajú počas Veľkého piatku alebo Bielej soboty.
V Krásne nad Kysucou zavádzajú opatrenia na boj s klimatickými zmenami Čítajte Práve františkáni sa rozhodli umožniť kresťanom a predovšetkým chudobným veriacim aspoň v myšlienkach sprevádzať Krista na Jeho ceste utrpenia, aj keď sa na tieto miesta nemali ako dostať. Začali tvoriť obrazové/sochárske znázornenia krížovej cesty, ktoré umiestňovali do svojich františkánskych kostolov. Toto počiatočné formovanie Krížovej cesty sa datuje do 15. až 16. storočia.
Počet zastavení sa vo všeobecnosti počas histórie rôznil od siedmich až po tridsať. Od 17. storočia sa ustálil počet zastavení na čísle 14, ako ich poznáme aj dnes. Po umiestňovaní vnútorných Krížových ciest v kostoloch sa zastavenia začali objavovať aj na kopcoch v blízkosti sídel. Tie vierohodne vyobrazovali Ježišovo lopotenie sa s krížom na Golgotu (slov. Kalváriu).
V polovici 18. storočia dovolil pápež Benedikt XIV. umiestniť krížové cesty do všetkých kostolov, nielen do františkánskych, a tak ich v súčasnosti môžeme nájsť všade.
Osobnosť Žilinského kraja Juraj Šerík odovzdáva drotársky fortieľ ďalším generáciám Čítajte Okolo krížovej cesty sa ale stále vedú diskusie, hľadá sa podloženie faktov súvisiacich so stretnutím Ježiša a Veroniky, s Kristovými pádmi, ktoré nie sú nikde historicky zaznamenané. Preto sa, dnes už svätý pápež, Ján Pavol II. rozhodol v roku 1991 predstaviť novú Krížovú cestu podloženú obrazmi zo Svätého Písma. Súčasný Svätý Otec František sa vrátil k opätovnému používaniu tradičnej krížovej cesty.
