KYSUCKÉ NOVÉ MESTO. Česká spoločnosť Afry predstavila v Kysuckom Novom Meste štúdiu realizovateľnosti vrátane technického riešenia a výsledkov cost-benefit analýzy (CBA, analýza nákladov a prínosov) na chýbajúce úseky diaľnice D3 cez Kysuce, ktoré by mali stáť do roku 2030.
Posledných dvadsaťtri kilometrov štúdia rozdelila na tri časti, ktorých výstavbu by mala zaplatiť Európska únia.
Pôvodným zámerom bolo verejné prerokovanie technického trasovania a variantnosť výstavby druhého úseku od Kysuckého Nového Mesta po Oščadnicu, ku ktorému takmer nedošlo.
Úsek bez tunela na D3 je o tretinu drahší ako trasa s dvoma tunelmi Čítajte Vlnu nevôle zdvihla analýza nákladov a prínosov toľko potrebnej diaľnice. Podľa štúdie je ekonomická návratnosť až v dvoch častiach takmer nulová.
Za jediný, takmer návratný, uvádza štúdia úsek Žilina, Brodno – Kysucké Nove Mesto, ktorého návratnosť je kúsok pod hodnotou jedna.
V ďalšom úseku po Oščadnicu je to 0,4 a v poslednom chýbajúcom úseku po Čadcu dokonca 0,2. Podľa štúdie realizovateľnosti je teda diaľnica nepotrebná a peniaze z Bruselu by boli vynaložené neefektívne.
„Štúdia realizovateľnosti je potrebná a požaduje ju od nás Európska komisia. Nie je dôvod ju po odbornej stránke spochybňovať. Čo sa týka ďalšieho procesu, pri prvej etape Žilina, Brodno – Kysucké Nové Mesto, je loptička na strane NDS, ktorá musí dokončiť proces EIA, dokumentáciu pre stavebné povolenie a vypracovať súťažné podklady. Čo sa týka ďalších dvoch úsekov, pokiaľ nevychádzajú, môže prísť k politickému rozhodnutiu, a nebolo by to prvýkrát, keď sa povie ideme ďalej s prípravou projektov D3,“ uviedol počas rokovania prostredníctvom telemostu riaditeľ odboru projektov dopravnej infraštruktúry Ľuboš Ďurič s tým, že nikdy sa D3 toľko nepohla, ako za posledné dva roky.
Doležal o D3 na Kysuciach: Jednotlivé úseky sme našli absolútne nepripravené Čítajte „Ak už táto diaľnica nevychádza, tak už nestavajme nikde. Podľa CBA by pri týchto modeloch vyšla diaľnica možno niekde na rovine, kde nie je potrebná. Takéto modely treba zmeniť, prípadne doplniť, aby odrážali situáciu aj pri preprave tovarov," reagoval primátor Krásna nad Kysucou Jozef Grapa.
"Problémy spôsobuje práve nákladný tranzit, doprava medzi automobilkami a ďalšími, ktorý štúdia nezohľadňuje. Ak budeme takto stáť, tak tých 770 miliónov z Európskej únie nebude na tri úseky, ale len na jeden,“ doplnil.
V článku sa dočítate
- Ako županka Erika Jurinová varuje, že môžeme utrpieť európsku hanbu
- Ktoré dáta podľa zástupcov kysuckých samospráv v štúdii nesedia
- Že štúdia podľa Mateja Fabšíka z iniciatívy D3preEurópu nereflektuje na výstavbu diaľnic v prihraničí
- Aké kroky plánujú podniknúť zástupcovia Kysúc
Štúdia nevystihuje reálnu situáciu
Predstavitelia miest a obcí dotknutí výstavbou D3, zástupcovia žilinskej župy aj odborníci z oblasti dopravy spochybňujú správnosť vstupných údajov, ktoré boli použité pre vypracovanie štúdie, za ktorú Národná diaľničná spoločnosť zaplatila viac ako 380-tisíc eur.
Upozornili aj na intenzitu dopravy uvedenú v štúdii. Všetky úseky cesty I/11 okrem tunela Horelica majú priemernú ročnú intenzitu dopravy pod desaťtisíc vozidiel denne, čo nekorešponduje so súčasným stavom.
Rektor Žilinskej Univerzity Ján Čelko spoločne s riaditeľom Výskumného ústavu dopravného Ľubomírom Palčákom sa zhodli, že súčasné údaje intenzity dopravy už teraz prevyšujú v štúdii uvedený počet automobilov predpokladaný pre rok 2050.
„Aj preprava do zamestnania je uvedená ako súkromná cesta. Kysučania však nie sú na špacírke do fitcentra či na dovolenku a Kysuce nie sú dovolenková destinácia. Pri zdržaniach a v zápchach na ceste do roboty trávime ročne dlhé hodiny. V štúdii je to ohodnotené ako nula, teda že sa nič nedeje,“ pripomenul Ľubomír Jánoška z iniciatívy D3 pre Európu.
