Vyše polstoročia oslavujú obyvatelia našej planéty 22. apríl ako Deň Zeme. Do celosvetového úsilia chrániť poklady Zeme pre budúce generácie a ostatné tvory žijúce na planéte sa súčasnosti každoročne zapája miliarda ľudí.
Na dôležitosť ochrany životného prostredia majú upozorniť rôzne environmentálne aktivity organizované po celých Kysuciach. Mestá, obce a rôzne združenia obvykle v tomto termíne organizujú aj zbieranie odpadkov z prírody. Ďalšie aktivity organizujú na školách a v predškolských zariadeniach.
Čistá Čadca pre všetkých
V Čadci odštartoval vo štvrtok 20. apríla ďalší ročník jarného čistenia. Okrem jednotlivcov, ktorí sa pustili do úpravy svojich záhrad si rukávy vyhrnuli aj zamestnanci mestského úradu, ktorí sa rozbehli po brehoch rieky Kysuca aj po mestských parkoch, kde zbierali do plastových vriec odpadky.
Aktivity v Čadci pokračovali aj v piatok, kedy sa do upratovania zapojili aj zamestnanci príspevkových organizácii mesta, domu kultúry, mestskej polície ale aj členky spolku Živena z Čadce. Spoločne čistili ďalšie vytypované lokality.

„Je dôležité, aby sme vyčistili svoje okolie. Spolok Živena každoročne organizuje brigády, na ktorých zbierame odpadky. A nielen počas Dňa Zeme. Pod patronát sme si zobrali autobusové zastávky, aj cestu smerom na Husárik, pri kríži na sídlisku Žarec sadíme kvietky, aby tam bolo pekne a čisto,“ uviedla členka spolku Oľga Hermanová.
Zástupkyňa primátora Čadce Anna Belousovová informovala, že takéto komunitné spolkové upratovanie zorganizovali v Čadci po prvýkrát.
Výchovný moment
„Prizvali sme k čisteniu mesta aj ďalšie spolky a organizácie, ktoré majú v meste sídlo. Zatiaľ je to v menšom, no chceme si to odskúšať a ak sa to ujme, v budúcom roku by sme chceli zorganizovať hromadné čistenie. Dúfame, že na sídliskách sa ľudia zomknú a predzáhradky si upravia sami. Do aktivít sa zapojili aj školy, ktoré si upravili svoje okolie,“ doplnila Belousovová.

V niektorých školách sa deti hravou formou učili, čo planétu Zem skrášľuje a pomáha jej, a čo jej, naopak, škodí. Vyčistili školský dvor od odpadkov, naučili sa separovať, dozvedeli sa o stromoch a ich význame pre človeka a spoločne s učiteľkami vysadili niekoľko malých stromčekov, o ktoré sa budú starať.
„Veď to všetko robíme sami pre seba. Nestačí len frflať, treba priložiť ruku k dielu, aby mesto bolo čisté. Malo by to spĺňať aj výchovný moment, že ak si ľudia vyskúšajú, čo je to vláčiť vrecia plnné odpadkov, nebudú si robiť vo svojom okolí neporiadok. Doma si tiež nikto odpadky nerozhadzuje a mesto by mala byť naša spoločná obývačka,“ dodala viceprimátorka Belousovová.
Kde žijú ľudia, tam je odpad
Emília Ďuranová, vedúca oddelenia životného prostredia a odpadového hospodárstva sa vyjadrila, že každý rok upratujú dobrovoľníci na rovnakých miestach.
„Spolok Živena si berie na starosť bývalú úpravňu vody oproti Kysuckej nemocnice v Čadci, odkiaľ chceme vytriediť plasty a pneumatiky. Mestskí policajti so zamestnancami domu kultúry čistia priestranstvo poza garáže na ulici SNP, odkiaľ sme minulý rok odviezli šesťdesiat vriec odpadkov. Tento rok je to rovnaké. Ostatní čistia Šeríkov okruh za riekou Kysuca,“ konkretizovala Ďuranová.

„V krásnom počasí sa majú Čadčania možnosť spojiť, aby sme si svoje mesto očistili. Ak sa deti, dospelí aj rôzne spolky spoja a pridajú ruku k dielu, každý si rozmyslí, či papierik z cukríka či ohorok z cigarety hodí na zem. Mali by sme ísť všetci príkladom a vážiť si nelen naše mesto, ale aj naše krásne Slovensko,“ dodal zástupca primátora Čadce Pavol Holeštiak.
Zapájajú sa aj kysucké obce
Do zberu odpadu sa zapájajú aj všetky kysucké obce. Dobrovoľníci zbierali odpad od štvrtka až do soboty. V Korni, ktorá v tomto roku súťaží v ankete Naj dedinka Slovenska sa pri príležitosti Dňa Zeme zapojili do čistenia zamestnanci obecného úradu, deti základnej školy ale i mladí futbalisti. Vyčistili spoločne verejné priestranstva, brehy rieky Korňanky, športový areál, areál školy, pútnickú cestu na Živčákovú.

„Odpadu je veľa a neporiadnych ľudí tiež, pre ktorých je oveľa jednoduchšie hodiť to na zem, ako vyhodiť do smetného koša. Kto má záujem a chuť zapojiť sa do jeho zberu, môže zájsť na obecný úrad, kde dostane vrecia na odpad. Každý občan môže zbierať individuálne v čase, aký si zvolí, veď priestor na oslavu sviatku Zeme si môžeme vytvoriť každý deň,“ vyjadrila sa starostka Korne Marianna Bebčáková.

V minulých ročníkoch sa do aktivít v rámci Dňa Zeme na Kysuciach zapojili tisícky dobrovoľníkov, ktorí vyzbierali stovky vriec odpadu, plastových fliaš, plechoviek, konzerv, rozbitého skla či vyhodených pneumatík, ale aj stavebného odpadu, dokonca aj pozostatky zariadenia starej kúpeľne ako WC, umývadlo aj vaňa.
Ľudia pracovali ako mravce a na kopy znášali hory odpadkov bez nároku na odmenu, ktorou bol len pocit z dobre vykonanej práce. Počas Dňa Zeme takto vyvezú ľudia z prírody tisíce vriec odpadu. Motiváciu však mali niekedy výbornú. Veď po práci ich čakal dobrý guláš, chladené pivko, či ako v Zborove nad Bystricou domáce zemiakové placky omastené maslom.
Deň Zeme si pripomíname viac ako 50 rokov
Zvýšiť environmentálnu gramotnosť a upriamiť pozornosť na problémy, ako sú odlesňovanie, strata biodiverzity či klimatická kríza, je cieľom Dňa Zeme, ktorý si ľudia na celom svete rôznymi aktivitami pripomínajú už viac ako 50 rokov 22. apríla.
Idea vyčleniť jeden deň v roku na upriamenie pozornosti na ochranu životného prostredia sa zrodila v roku 1969, keď v Santa Barbare v Kalifornii unikla pri pobreží do oceánu obrovská ropná škvrna. Z iniciatívy environmentálneho aktivistu a amerického senátora z Wisconsinu Gaylorda Nelsona sa v Spojených štátoch začalo formovať celonárodné hnutie študentov za ochranu životného prostredia.

Nelson znepokojený rastúcou mierou nekontrolovaného ničenia životného prostredia navrhol v roku 1969 sériu výučbových akcií na univerzitných kampusoch v USA s cieľom zvýšiť povedomie o environmentálnych hrozbách. Vyzýval študentov, aby vypracovávali projekty alebo organizovali podujatia zamerané na ochranu životného prostredia. Prvé masové pripomenutie Dňa Zeme sa uskutočnilo v roku 1970, keď protestný happening zorganizovali študenti Stanfordovej univerzity v Kalifornii.
Akcia študentov zaznamenala vtedy pozitívne výsledky. Vláda USA totiž prijala zákon o čistom ovzduší a v ten istý rok vznikla aj Agentúra na ochranu životného prostredia (EPA). V roku 1972 nasledovalo prijatie zákona o čistej vode a v roku 1973 aj zákona o ohrozených druhoch zvierat.

Organizácia Spojených národov si začala tento deň pripomínať v roku 1971, ale až do roku 1990 venovali pozornosť Dňu Zeme predovšetkým v USA. Až od roku 1990, keď začalo činnosť aj Medzinárodné ústredie Dňa Zeme so sídlom v Stanforde, sa stal tento deň skutočne celosvetovým.
Približne 200 miliónov ľudí zo 141 krajín sa v roku 1990 zapojilo do úsilia o zvýšenie recyklácie na celom svete a pripravilo pôdu pre Summit Zeme pod záštitou OSN v Riu de Janeiro v roku 1992. Americký prezident Bill Clinton senátorovi Nelsonovi v roku 1995 udelil za jeho úlohu zakladateľa Dňa Zeme najvyššie vyznamenanie udeľované civilným osobám v Spojených štátoch, Prezidentskú medailu slobody.
Jedna z udalostí, ktorá bola akýmsi mementom pripomenutia si naliehavosti odkazu Dňa Zeme, sa stala práve 22. apríla v roku 2010. Na Deň Zeme došlo v Mexickom zálive v dôsledku explózie k potopeniu plávajúcej vrtnej plošiny Deepwater Horizon. Unikajúcu ropu z hlbín Zeme sa podarilo zastaviť až po troch mesiacoch. Bezprostredne pri výbuchu prišlo o život 11 ľudí. Havária, po ktorej sa vytvorila na mori rozsiahla ropná škvrna – do mora uniklo 800 miliónov litrov ropy –, spôsobila aj obrovskú prírodnú katastrofu. Deň Zeme sa už roky nesie v duchu konkrétnej témy či motta. Témou 53. ročníka Dňa Zeme je Investujte do našej planéty (Invest in Our Planet).