RADÔSTKA. V šiestej lige patria na jar k najlepším. Až do ostatnej nedele valcovali všetko, čo im stálo v ceste. V jesennej časti pokorili aj lídra z Bytče. V bystrickej doline je futbalový ošiaľ. Nečudo. TJ Spartak Radôstka sa stal postrachom súperov a aktuálne tretie miesto v tabuľke nemusí byť jeho konečným umiestnením.
Klub z maličkej dediny vedie od minulej zimy tréner Štefan Macho. Družstvu vštepil tvár, hráči chodia radi na tréningy a tešia sa na každý zápas. Jednoducho, v Radôstke v súčasnosti funguje futbal tak, ako by si priali aj mnohé väčšie kluby.
„Aké pocity momentálne prežívam? Príjemné, iné byť nemôžu. Nikto nečakal, že sa nám bude takto dariť. Ide nám to výsledkovo, ale najmä herne. Povedali sme si, že budeme hrať systém, ktorý sa bude divákom páčiť – čiže predvádzať ofenzívnu hru, snažiť sa byť silní na lopte a strieľať veľa gólov,“ rozhovoril sa mladý tréner, ktorý je zároveň súčasťou hráčskeho kádra.
Ťažký začiatok
Macho prebral mužstvo v čase, keď sa potrebovalo zachrániť. Vtedy nikto ani len netušil, čo bude o rok. „Tímy sem v minulosti chodili po body. Ľahko vyhrávali, hráči súpera mali veľké sebavedomie a hovorili, že si prišli „zaťukať.“ Lenže ja som chalanom povedal, že doma musia hrať maximálne agresívne, priamočiaro a predvádzať futbal s vysokým presingom. Predsa len, mužstvá v tejto súťaži nemajú takú kvalitu, aby to ustáli,“ načrtol taktiku ambiciózny kormidelník a pokračoval:
„V súčasnosti máme mladý kolektív. Chalani veľa nabehajú a získajú množstvo lôpt. Učíme sa systém 3-5-2. Veríme, že bude ideálny, veď sme ho trénovali pol roka. Ukazuje sa, že je účinný aj proti silným protivníkom. Dnes už rozhodne neprichádzajú mužstvá s takým sebavedomím ako kedysi.“
Predkolo zmeškal kvôli dokladom, po zápase v Makove plakal. Srbský svetobežník našiel nový domov na Kysuciach Čítajte Štefan Macho ale nemal zo začiatku v Radôstke na ružiach ustlané. Fanúšikovia frflali.
„Pochádzam z Belej a keď som mužstvo prevzal, šírili sa reči, že na to nemám a prečo sem idem. Priznám sa, bolo náročné prikloniť ľudí na svoju stranu. Zažíval som ťažké obdobie, pretože som necítil dôveru, často som si z tribún vypočul aj nepríjemné narážky na moju osobu. Ale postupne sa karta obrátila. Dnes sú ľudia spokojní a chodia aj na výjazdy. Na Skalitom ich bolo niekoľko desiatok. Čo ma teší, prichádzajú i priaznivci zo žilinskej strany. Fanúšikovia nás konečne vnímajú pozitívne. Zastavujú nás, keď ideme po piatkovom tréningu na pizzu. Tešia sa a pre nás je to odmena za prácu, ktorú robíme. Dúfam, že takáto eufória tu dlho vydrží a my sa budeme snažiť priazeň ľudí odmeniť dobrými výsledkami.“
