ČIERNE. Juraj otvára zem bylinám a hadom, sezóna sa začína. Počas prvého májového víkendu sa rozozvučali čierňanskym chotárom zvonce oviec z okolitých fariem a salašov. Dátum nie je náhodný. Toto obdobie roka sa spája s prvým vyháňaním oviec na pašu podľa zvyklostí našich predkov za sprievodu ovčiarov. Zaujímavé tradície spojené s jarným obdobím mohli návštevníci vidieť na prvom ročníku jarných Slávnosti Býka & BačaFestu v Čiernom.
V sobotu 6. mája na pravé poludnie smerovali na lúku na hranici medzi Čiernym a Svrčinovcom konské povozy, ktoré priviezli statných chlapov odetých v typickom goralskom kroji s klobúkmi a kožúškami z ovčej kože prehodenými cez ramená.
Veď v niektorých chotároch sa celá sláva vyháňania statku na pašu odpradávna začínala v dedine tak, že sa vytváral zástup, ktorý sprevádzal baču až na salaš. V jeho čele bača poháňal voz. Nasledovali ho valasi, kapela, stádo oviec a ovčiarske psy. Bača si vo voze viezol všetky veci a náradie, ktoré potreboval počas mesiacov, ktoré mal stráviť v horách.
Tradičné magické rituály
No skôr, ako vyhnali ovečky na pašu, museli ich pomiešať do jedného veľkého stáda a ako im rituály prikazujú, pokropiť svätenou vodou a okadiť bylinkami.

„Keď išiel bača dedinou, z dvorov k ovciam gazdovia pridávali tie svoje. Dole dedinou viedol za sebou aj stovky oviec a niekoľko kôz. Keď zástup vychádzal z dediny, dievčence mladých valachov polievali studenou vodou, aby nezaspávali pri pasení oviec,“ priblížil jednu z tradícií organizátor a starosta Čierneho Peter Staňo, ktorý aj sám gazduje a chová ovce.
„Ovce sa miešajú, aby sa lepšie spoznali, pretože sú od rôznych gazdov. Obchádzajú za bačom postavenú májku v smere hodinových ručičiek. Nemôže sa stať, že by ovca neprešla za ním, pretože to by znamenalo, že práve tá sa stratí alebo zdochne, prípadne sa jej niečo zlé stane. Májka sa obchádza trikrát, pretože bačovia veria v silu magickej trojky,“ doplnil Staňo s tým, že folklór a tradície sú dôležitou súčasťou nášho regiónu, ktorého história je rovnako úzko spätá s ovčiarstvom a boli súčasťou každodenného života.

Keď sú ovce opäť v košiari, bača s pomocníkmi ich okadia a pokropia svätenou vodou. To ich má uchrániť pred chorobami a aby žili pospolu ako rodina. Tentokrát sa požehnania a kropenia svätenou vodou ujal správca farnosti Čierne Anton Galus.
Pastierska špička z Trojmedzia
Na Slávnosti býka prijala pozvanie pastierka špička zo Slovenska, Poľska aj Českej republiky. Pastierske rituály si vzali pod krídla Michal Milerski, Ľubo Tatarka, Jozef Michalek, Peter Šimeček, Ján Michalik, Andrej Niedoba, Zbigniew Walach, ľudia, ktorí sa venujú folklóru, tradícii, remeslu.
Zastúpenie mala aj regionálna značka Górlolsko Swoboda, ktorá ako jediná značka originálnych zdravých výrobkov v Európe združuje Čechov, Slovákov aj Poliakov po jednu strechu, pretože ich hranice tvorí goralské nárečie.
Ľudí počas dňa pribúdalo, aj keď obloha bola zamračená a dážď bol na spadnutie. A veru bolo na čo pozerať. Súčasťou akcie boli aj ukážky strihania oviec, výroba ovčiarskych výrobkov, predstavili sa rôzne folklórne zoskupenia aj jednotlivci, chlapov zaujala výstava poľnohospodárskych strojov a deti sa tešili sokoliarom aj jazde na koníkovi. Mnohí organizátori sa modlia, aby počas ich podujatia svietilo slniečko. U ovčiarov to neplatí.

„My, správni poľnohospodári a gazdovia sa modlíme za dážď. Studený máj, v stodole raj. Pre každého hospodára je požehnaním, keď rastie jarná tráva, ktorá vyťahuje tie prvotné živiny z pôdy a sú plné gelety čerstvo nadojeného mlieka,“ konštatoval Peter Staňo.
Aby dobre fujara stála
A z takéhoto čerstvého mlieka vyrobil v provizórnej drevenej kolibe vŕzgajúcu hrudu syra a žinčicu 73-ročný bača známy po celom Trojmedzí a rodák spod Kráľovej Hole Ján Házy.

"Syr sme už vybrali a uložili do ošatky. Bulde sa len tak rozplývať na jazyku. Teraz robíme kvalitnú čerstvú teplú žinčicu. A to vám je liek. Jeden lekár chodil ku mne na salaš na túto teplú žinčicu, aby mu vraj dobre fujara stála," smeje sa bača Házy a dodáva, že teraz je málo ľudí, čo by chceli byť bačom, valachom alebo honelníkom.

"Mladí sa boja roboty, moderná doba im je bližšia ako poctivá drina našich predkov. Nie je to jednoduché, no má to svoje čaro," usmial sa bača.
Na salašoch sa ovce počas sezónny strihali dvakrát, v máji a koncom leta. Na strihanie sa používali špeciálne nožnice, ktoré v posledných desaťročiach dvadsiateho storočia nahradili elektrické strojčeky.
Lyžiar, ktorý strihá ovce
Strihanie oviec takýmito nožnicami predviedol jeden z najlepších strihačov z Českej republiky Michal Staszowski. Aj keď je jeho prácou zjazdové lyžovanie, v ktorom reprezentoval svoju krajinu a je trénerom poľského národného družstva, zarába si ako strihač.

"Môj otec bol strihačom, teda strihanie oviec máme v rodine. Keď sa chcete venovať lyžovaniu, stojí to veľa peňazí a platili to moji rodičia. Chcel som ich od toho odbremeniť, no zároveň ostať pánom svojho času tak bolo strihanie oviec skvelým spôsobom, ak to dať dokopy. Ovce som strihal po tréningu a vždy, keď mi to vyhovovalo," vysvetlil Michal Staszowski s tým, že strihanie oviec je zároveň tréning chrbta pre zjazdové lyžovanie.
Kto prišiel určite neobanoval. Bryndzové halušky, polesníky aj poľovnícky guláš chutili v prírode výborne. Do uška aj do tanca zahrali Trombitáši Štefánikovci, Kukuczka Pieter a Pavel, regionálne talenty Nikola Tatarková, Lucia Haladejová, Viktória Lašová, Slavomír Strýček, Lucia Jašurková, Michaela Michnicová, Filip Gelačák. Divákov nadchli aj vystúpenia folklórnych skupín a súborov Ozvena, Svrčinka, Gorole, Zpobaby a o večernú zábavu sa postarala hudobná skupina Len Tak.
Postarané bolo aj o neformálnu zábavu, veď ktorá žena by sa nechcela naučiť plieskať bičom tak, ako to dokáže Monika Staňová z Gruntu na Trojmedzí a bratia Štefánkovci z Považia. A keďže podujatie sa konalo na hranici dvoch obcí, o tento pozemok zviedli súboj v preťahovaní lanom chlapi z Čierneho a zo Svrčinovca. Po výhre Čierňanov sa územie obce rozšírilo o päť hektárov. A zábava pokračovala do neskorej noci.
"Ťažký bol život pastierov a ich rodín v divokých horách. Pred vlkom, medveďom a lúpeživými bandami sa museli brániť. Preto vážme si blahobyt dnešnej doby a poďakujme Pánu Bohu za priazeň a možnosť žiť v bezpečnej krajine, kde folklór a zvyky našich predkov môžeme láskavo oživovať, udržovať a odovzdávať nasledovníkom," uzavrel iniciátor podujatia starosta obce Čierne Peter Staňo.
