Ak sa cítite ako frajer zakaždým, keď idete s autom cez križovatku a nezrámujete zadnou nápravou obrubník či bokom dopravnú značku, tak verte, že niektorí vedia ešte oveľa viac. Sú to vodiči autobusov, najmä tí na mestských linkách, ktorí sa s až dvanásťmetrovými kolosmi musia preplietať zápchami a tesnými križovatkami.
V dobách socializmu nebola verejná doprava príliš spoľahlivým spôsobom cestovania, aj keď ju využívala väčšina národa na presun do práce. Deti boli tiež naučené sadnúť na najbližší spoj a odviezť sa do školy. Dokonca ani vozidiel nebolo na cestách toľko, ako je teraz. Doba však ide dopredu. Mnohí ľudia sa rozhodli vymeniť cestovanie autobusom za pohodlie svojho auta. A autobusáci to veru pri takejto intenzite dopravy ľahké nemajú, aj keď jazdia na moderných strojoch.
„Odvtedy sa veľa vecí zmenilo. Hlavne čo sa týka autobusov. Tieto moderné sú klimatizované, vybavené palubným počítačom, je to, ako by sme porovnali starú 120-ku s novým super B-čkom. No byť vodičom autobusu nie je žiadna sranda. Musíte dávať pozor na cestujúcich, sledovať dopravu a všetky možné nástrahy. Musíte byť stále v strehu a snažiť sa nevynucovať si napríklad prednosť pri výjazde zo zastávky. Aj keď nedávno som pre zaujímavosť skúšal spočítať pri výjazde zo zastávky v Rakovej počet áut, ktoré prejdú, kým sa nájde vodič, ktorý ma pustí. Napočítal som ich sedemnásť,“ vyjadril sa vodič autobusu Jozef Prengel.
Na pohreb čakali aj desať dní. Obec našla originálne riešenie, skráti čakaciu dobu a ľudia ušetria Čítajte Podľa jeho slov, ak chce byť človek šoférom autobusu a hlavne mestskej hromadnej dopravy, musí dobre vychádzať s ľuďmi.
„Pôjdeš pomalšie, nájde sa chytrák, čo začne nadávať, ideš rýchlejšie, nájde sa ďalší, čo začne nadávať, prídeš o pár sekúnd neskôr, nájde sa chytrák, čo napíše sťažnosť a nadáva. Prídeš o chvíľku skôr a hneď ďalšia sťažnosť. Skočí ti pred autobus dieťa a ty to rýchlo zabrzdíš, spadne ti vo vozidle cestujúci a máš problém,“ vyratúva.
Tento usmievavý šofér pochádza z Vysokej nad Kysucou, no sedemnásť rokov býva v Čadci. Po rôznych skúsenostiach zakotvil v SAD Žilina na prevádzke v Čadci. Autobus šoféruje už pätnásť rokov a patrí medzi zodpovedných vodičov, ktorí boli ocenení za jazdu bez nehody. Viac o práci šoféra autobusu nám prezradil v rozhovore.
V článku sa dozviete:
- Čo treba aby sa mohol stať človek vodičom autobusu,
- z čoho mal Jozef pri prvej jazde najväčší strach,
- s akými problémami sa vodiči autobusov stretávajú na cestách,
- ako vnímajú ostatných šoférov,
- s akými cestujúcimi sa Jozef stretáva a ako sa správajú pri ceste hromadnou dopravou.
Aké boli vaše začiatky a prečo vlastne ste sa rozhodli zamestnať ako vodič autobusovej dopravy?
Keď nepočítam rôznych osobákov alebo dodávky, začínal som ako rozvozca chleba a pečiva pre pekárne na Makove, odkiaľ som presedlal na nákladiaky.
Svoje som si odkrútil aj na kamiónoch, jazdil som medzinárodnú dopravu a videl kus Európy.
