KYSUCKÉ NOVÉ MESTO, TŘINEC. Keď hokejového útočníka Miloša Romana predstavili pred sezónou 2020/2021 ako novú posilu tímu HC Oceláři Třinec, nikto netušil, že sa začal písať krásny príbeh mladého športovca. Stále iba 23-ročný hokejista z Kysuckého Nového Mesta sa hneď v prvej sezóne českej ligy tešil z titulu, ktorý zopakoval aj o rok.
Medzitým si otvoril dvere do slovenskej reprezentácie, s ktorou vlani vybojoval bronz na olympiáde v Pekingu. Zlatý hetrik majstrovských titulov skompletizoval pred niekoľkými dňami. Tretiu sezónu v českom celku okorenil tretím prvenstvom. Hoci triumf fanúšikovia ani hokejoví odborníci nečakali, o to radostnejšie ho v „oceľovom“ meste prijali.
Po náročnej sezóne, oslavách i oddychu nám Miloš Roman poskytol rozhovor, v ktorom zhodnotil nedávno skončenú sezónu. Zanalyzoval svoje výkony a aj hru mužstva. Pristavil sa i pri téme reprezentácie, ktorá v týchto dňoch bojuje na majstrovstvách sveta.
V rozhovore sa dočítate
- Ako videl aktuálnu sezónu
- Aký prínos pre Třinec mal príchod Hudáčka
- Ako vnímal hnev fanúšikov
- Aké boli oslavy
- Ktorý bol naj moment play-off
- Kedy sa lámal chlieb vo vyraďovačke
- Či ho mrzí neúčasť na majstrovstvách sveta
Aká bola sezóna 2022/2023 z vášho pohľadu?
Z osobného hľadiska určite jedna z tých ťažších. Počas ročníka ma sprevádzali viaceré zranenia, preto to bolo pre mňa ešte o čosi náročnejšie. Čo sa týka tímu, nehrali sme počas základnej časti ideálne. Všetko sme si vynahradili v play-off. Bolo to niečo nádherné. Dokázali sme ju zakončiť vo veľkom štýle, aj keď globálne môžem sezónu hodnotiť ako na hojdačke. Podstatné však je, že sme sa na konci tešili.
Ako ste aj spomínali, počas základnej časti ste nemali ideálne výsledky a nespokojnosť dávali najavo aj fanúšikovia. Ako ste to vnímali?
Každý športovec chce vyhrať. Bohužiaľ, počas sezóny sme odohrali niekoľko nevydarených zápasov. Viackrát sme prehrali aj niekoľkokrát v rade. Fanúšikovia boli nahnevaní, ale nemožno sa im čudovať. Ich nespokojnosť bola oprávnená. Opäť však dokázali, že v pravej chvíli stoja za nami, najmä v čase, keď sme ich potrebovali. Ukázali extrémnu silu. Choreografia pred play-off s čiarami bola neskutočná. Navnadili nás, aby sme urobili za základnou časťou hrubú čiaru a začali odznova.. V play-off nás hnali dopredu a boli našim šiestym hráčom na ľade.
Zmenili ste niečo v hernom systéme pred vyraďovacou časťou?
Káder je viac-menej dlhé roky pokope. Vedeli sme, čo môžeme očakávať. Znie to ako klišé, ale ukázalo sa, že play-off je naozaj iná súťaž. Povedali sme si, čo a ako budeme hrať. Veľa ľudí nás nebralo vážne a neverilo, že by sme mohli byť na konci najlepší. Navyše, vo vyraďovačke sme narazili na Spartu Praha i Pardubice, veľkých favoritov. No nezľakli sme sa. Išli sme svojou cestou nehľadiac na nič iné. Podstatné bolo, že sme si verili. Šport je krásny v tom, že nikdy nemáte nič zaručené.

Keby ste mali vybrať, ktorý bol naj moment play-off?
Všetky odohraté série boli veľmi ťažké už od prvého duelu s Litvínovom. Vybrať top moment nie je jednoduché, ale určite sa musím pristaviť pri siedmom zápase na ľade Pardubíc. Boli tri sekundy do záveru riadnej hracej doby. Domáci mohli vyrovnať, mali výhodu trestného strieľania, ale nepremenili ho. To bol asi zlomový moment celého play-off, ktorý mi zostane navždy v pamäti.