KYSUCKÉ NOVÉ MESTO. Petra Kocúrová sa s autizmom zoznámila pomerne nedávno. Hoci vďaka škole o tejto diagnóze získala základné vedomosti, čas strávený s autistami je niečo celkom iné, než učebnicový text.
Autistov pribúda a s nimi pribúda aj zúfalých, unavených rodičov, ktorí by márne čakali pomoc od štátu. A kde zlyháva štát, opäť suplujú dobrovoľníci.
„Veľa ľudí si neuvedomuje, že mať autistické dieťa je neskutočne náročné. Je to doslova práca na 24 hodín denne 7 dní v týždni. Neuvedomujú si ani to, že ísť s autistom na úrad, je niekedy nemožné, taktiež ísť nakúpiť potraviny,“ prezradila v rozhovore Petra.
Študujete psychológiu na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici. Ako ste si vybrali zameranie? Čo vás zaujalo na psychológii?
Už od malého dievčaťa som vedela, že budem pracovať v sfére pomáhajúcich profesií, avšak nebola som pre psychológiu rozhodnutá od úplného začiatku.
Bolo to až na strednej škole, pretože až tam som pochopila, aký má psychológia potenciál a zmysel v dnešnej dobe, či už u malých detí, dospelých, či seniorov.
Mama dcéry s autizmom: Ľudia majú o autistoch veľmi skreslené a extrémne predstavy Čítajte Popri škole stíhate aj dobrovoľníctvo. Ako ste sa dostali do Spoločnosti na pomoc osobám s autizmom?
V podstate náhodou. Objavila som ich príspevok na Facebooku a jednoducho som sa rozhodla, že im napíšem, či náhodou nehľadajú dobrovoľníkov. Odpoveď, ktorú som dostala, ma veľmi potešila a na spolupráci sme sa dohodli veľmi rýchlo.
Za toto moje rozhodnutie ale patrí veľká vďaka jednej mojej kamarátke, pretože ona mi ukázala tento svet dobrovoľníctva a som veľmi rada, že už som jeho súčasťou.
Vedeli ste o tejto diagnóze niečo viac, alebo ste išli do neznámeho?
Vzhľadom na to, že študujem psychológiu tam boli určité teoretické poznatky, avšak tie sa nedajú porovnať s praxou, takže môžem povedať, že som vedela veľmi málo.
Všetko sa to postupne začína ukazovať a ja sa stále učím niečomu novému, pretože ani jeden autista nie je rovnaký.
V rozhovore sa dočítate:
- či dobrovoľník potrebuje predchádzajúcu skúsenosť s autizmom,
- v čom spočíva práca dobrovoľníčky,
- aké obavy Petra mala pred nástupom do SPOSA Kysuce,
- ako rieši nevhodné správanie detí a mladých dospelých s autizmom,
- čo jej dobrovoľníctvo prinieslo,
- prečo by sa o túto problematiku malo zaujímať viac ľudí.
Je podľa vás dôležitá predchádzajúca skúsenosť s touto diagnózou, ak sa chce človek autistom vo voľnom čase venovať?
Predchádzajúca skúsenosť je určite prínosná, ale rozhodne nie je potrebná. Pokiaľ je človek otvorený novým skúsenostiam, zážitkom a je sám sebou, dokáže sa všetko veľmi rýchlo naučiť.
Dôležité je, nebáť sa, pretože strach v človeku obmedzuje jeho možnosti rozvoja, aj keď stres v určitej miere je úplne normálny. Mala som ho aj ja.
V čom spočíva vaša práca dobrovoľníčky?
Momentálne mám dvakrát do týždňa individuálne stretnutie s autistickými deťmi alebo mladými dospelými v prítomnosti rodiča. Trávim tam väčšinou dve hodiny, ktoré sú plné hier, ktoré rozvíjajú dieťa po sociálnej i funkčnej stránke osobnosti.
Pracujeme aj na edukácii pomocou rôznych kníh, kariet a hračiek, ktoré sa v klubovni nachádzajú. Snažíme sa spoločne rozvíjať jemnú motoriku, podporiť podnety senzorickými pomôckami, hudbou. Čiže je to všestranná práca, ktorá pomáha autistom k ich progresu.
Zapáchajúci prameň nie je vyhlásený za pitný, ale domáci vodu pijú už polstoročie, veria v liečivé účinky Čítajte Aký bol váš prvý deň v SPOSA Kysuce? Mali ste obavy?
Bol krásny, avšak to som si paradoxne uvedomila, až keď som išla domov. Prichádzala som tam veľmi vystresovaná, pretože som nevedela, čo čakať. Nevedela som, či ma dieťa príjme, či ho dokážem zaujať na tak dlhú dobu, či si budeme rozumieť.
Naplnili sa vaše obavy? Stalo sa niečo negatívne?
