NOVÁ BYSTRICA. Hodnotné poznatky takmer štyridsaťročného výskumu slovenských lesných železníc približuje kniha Slovenské lesné železnice dvojice autorov Dušana Lichnera a Martina Turóciho.
Publikácia, ktorú vyslali medzi čitateľov v nedeľu 14. mája v staničke Historickej lesnej úvraťovej železnice vo Vychylovke, je edičným výstupom Dokumentačného centra lesných železníc na Slovensku, ktoré pôsobí v rámci Kysuckého múzea.
Ide o špecializované pracovisko s celoslovenskou pôsobnosťou pre oblasť múzejnej dokumentácie vývoja lesných železníc na Slovensku, ktoré zhromažďuje, ochraňuje a odborne spracováva hmotné doklady o vývoji lesných železníc.
Kniha je výnimočná tým, že mapuje komplexne najvýznamnejšie lesné železnice, ktoré boli v minulosti prevádzkované na Slovensku s prináša mnohé podrobné informácie, hlavne čo sa týka Kysucko-oravskej lesnej železnice. Tieto informácie doplnené veľmi kvalitným grafickým a ilustračným materiálom môžu teda zaujať aj bežného čitateľa. Na 352 stranách sa čitateľ dozvie mnohé zaujímavé aj doposiaľ nepublikované informácie.
Vojnový zajatec čierny Peter
Jeden z autorov, historik, kurátor a grafik Kysuckého múzea Martin Turóci hovorí, že s týmito železnicami je spojených mnoho udalostí, ale aj mnohé zaujímavé ľudské príbehy.

"Dopátral som sa k príbehu z obdobia, kedy sa tieto lesné železničky budovali. Viaceré vznikali počas prvej svetovej vojny. V tomto období bol nedostatok pracovnej sily, tak na ich výstavbu nasadzovali vojnových zajatcov či už ruských, srbských aj rumunských. V prípade Kysucko-oravskej lesnej železnice to boli zajatci z Talianska, ktorí tu boli nasadzovaní veľkom počte, a keďže boli tmavší, miestni ich volali čierny Peter. A príbeh jedného takéhoto zajatca, budovateľa železnice, je v knihe opísaný. A tento taliansky vojnový zajatec, čierny Peter, ktorému sa v kraji zapáčilo, bol bez dokladov, a ostal tu žiť pod menom Peter Černý. Pracoval ako kachliar a murár v bystrickej doline a umrel v sedemdesiatych rokoch," ozrejmil historik Kysuckého múzea Martin Turóci.
Osem lesných železničiek
Publikácia približuje okrem osudov Kysucko-oravskej lesnej železnice aj históriu ďalších lesných železníc na Slovensku, ako boli Považská, Čiernohronská, Korytnická, Ľubochnianska, Žarnovická, Malacky-Rohožník či lesné železnice v oblasti Malých Karpát.
Lesné železnice boli jedným z viacerých nových spôsobov dopravy, ktoré sa objavili v priebehu 19. storočia. Na území Slovenska sa objavili začiatkom druhej polovice tohto obdobia. Odvtedy prešli niekoľkými vývojovými etapami, od drevených dráh, cez konské železnice, až po železnice s parnou trakciou či poháňané elektrinou.

Ďalší z dvojice autorov, bývalý vysokoškolský pedagóg na Žilinskej univerzite Dušan Lichner, je už od detstva veľkým fanúšikom železníc a zaujíma sa o ne aj na dôchodku. Informácie o lesných železniciach zbiera štyri desaťročia z rôznych podnikových železničných novín. Je autorom viacerých knižných publikácií s témou lesných železníc a železničnej dopravy. Pripomína, že práve lesná železnica bola prvá s elektrickým pohonom.
"Málokto napríklad vie, že ľubochnianska lesná železnica bola prvou elektrickou železnicou na Slovensku, pretože majitelia kúpeľov v Ľubochni si neželali, aby sa pacientom znečisťoval vzduch parnými rušňami. V rieke Ľubochnianke zas bola vodná elektráreň, ktorá túto železnicu zásobovala elektrinou. Tieto zaujímavé informácie treba uchovať pre ďalšie generácie," priblížil Dušan Lichner.
Vyrúbané lesy aj v 19. storočí
Lesné železnice prepravovali drevnú hmotu z nedostupných dolín až na miesto ďalšieho spracovania. V knihe sa tiež dozviete, že trvalá modernizácia a rozvoj lesných železníc bol do značnej miery reakciou na situáciu v drevárskom biznise na konci 19. storočia.

"História sa opakuje a na mnohých miestach boli lesy pri dôležitých železničných tratiach z veľkej časti vyrúbané po predchádzajúcej nešetrnej ťažbe dreva. Riešenie ponúklo presun ťažby do nových lesných úsekov, ktoré sa však často nachádzali v odľahlejších a horšie dostupných oblastiach. Dopravný problém na konci 19. storočia vyriešil príchod technickej novinky — úzkorozchodnej železničnej dopravy dreva parnou trakciou," vysvetľuje Martin Turóci s tým, že jeho hlavnou výhodou oproti starším spôsobom dopravy bola vysoká efektivita a hospodárnosť.
Vojnový zlatý vek lesnej železnice
Zlatý vek lesných železníc nastal v období pred vypuknutím I. svetovej vojny. V prvých desaťročiach 20. storočia bola na území Slovenska vybudovaná väčšina z takmer 30 tratí lesných úzkorozchodných železníc.
"Rozvoj lesných železníc pokračoval v menšej miere aj po vzniku Československa. V povojnovom období bola sieť lesných železníc definitívne dokončená a slúžila svojmu pôvodnému účelu niekoľko ďalších desaťročí. Dosah liniek a objem prepravovaných komodít dosiahol svoj vrchol v polovici 50. rokov 20. storočia. Nasledujúce desaťročie už bolo obdobím útlmu, ktorý vyvrcholil postupným zrušením všetkých železničných tratí a ich nahradením novými druhmi dopravy," dodáva na záver historik Turóci.
Podľa jeho slov je táto kniha dokladom o tom, že v minulosti sa aj u nás na tomto našom malom Slovensku nachádzali mnohí odborníci, ktorí vyrástli v ťažkých kysuckých podmienkach a dokázali vytvoriť takéto zaujímavé, ale veľmi náročné stavebné diela, lesné železnice.
