KYSUCKÝ LIESKOVEC. Cestovateľka Bibiána Paršová precestovala už dvadsaťpäť krajín. Destinácie si vyberá podľa lacných leteniek a jej život je plný spontánnych rozhodnutí.
„Život v púšti je pomalý, človek má čas oddýchnuť si od nášho uponáhľaného západného sveta,“ prezradila po týždni v Jordánskej púšti, kde bývala s domorodými beduínmi.
Ako ste sa dostali k cestovaniu?
Odmalička som mala túlavé topánky, no väčšinou to boli len výlety po Slovensku a Česku s rodičmi. Keď som mala okolo 13 rokov, dostala som sa na YouTube k videám Jaya Alvarreza, ktorý cestoval po svete a užíval si život. Odvtedy som vedela, že presne taký život chcem aj ja.

Kam viedla vaša prvá cesta? S kým ste cestovali?
Úplne prvá cesta do zahraničia bola dovolenka s rodičmi, išli sme na Krétu. Ale taká väčšia cesta na vlastnú päsť bol práve Irán.
Krajinu som navštívila s kamarátmi počas strednej školy. Predtým som samozrejme už viackrát v zahraničí bola, no bolo to organizované cestovkami, alebo to boli rôzne projekty pre mládež.
Navštívili ste už dvadsaťpäť krajín, ostala vám ešte nejaká vytúžená, do ktorej sa chystáte?
Mojim najväčším snom je Havaj. Ťahá ma to tam už niekoľko rokov. Nemám konkrétny dôvod prečo. Potom sú to rôzne skôr zážitkové sny - či už potápanie s rajami v Indonézii, surfovanie v Maroku alebo vidieť vybuchujúcu sopku v Guatemale. Je toho veľa (smiech).
V rozhovore sa dočítate:
- či sú podľa Bibiány Slováci pohostinní,
- aký je jej najlepší a najhorší cestovateľský zážitok,
- čo nebezpečné na cestách zažila,
- aký bol jej týždeň v púšti,
- ako žijú beduíni, čím sa živia a čomu sa avenujú,
- čo jej priniesol pobyt v púšti a čo ju cestovanie naučilo,
- prečo cestovanie odporúča každému, kto váha.
Vyhľadávate teda predovšetkým zážitky. Ako vaše cestovanie prebieha? Podľa čoho si vyberáte cestovanie, spoločnosť a ubytovanie?
Ľudia, ktorí musia mať veci naplánované popredu by s mojim cestovaním neboli spokojní (smiech). Väčšinou všetko riešim na poslednú chvíľu, moje rozhodnutia sú spontánne.
Koľkokrát ráno po prebudení plánujem, čo budem v ten deň robiť. Nerada sa niekam naháňam a stresujem.
Skôr sú to teda spontánne výlety.
Áno, ak som tam ešte nebola a sú lacné letenky, tak idem. Čo sa týka spoločnosti, na tú som veľmi vyberavá, potrebujem mať pri sebe človeka s rovnakým nastavením mysle.
Niekoho, kto je flegmatik a aj keď sa niečo nepodarí, tak sa na tom spolu zasmejeme. Ak cestujem s niekým, hľadáme lacné airbnb alebo hotel. Keď idem sama, stačí mi hostel.
O Slovákoch sa hovorí, že sme veľmi pohostinný národ, aj keď realita je trochu iná. Čo však v iných krajinách? Ako sa k vám ako k turistke správajú?