O Jozefovi Malíkovi z Turzovky, hasičovi profesionálovi na dôchodku, možno povedať, že je hasičom telom, dušou a hlavne srdcom. Za viac ako štvrťstoročie zhromaždil tisíce historických aj súčasných predmetov spojených s hasičským povolaním.
Jozefa už ako malého chlapca bavil hasičský šport, súťažil v hasičských disciplínach a ako osemročný získal svoj prvý diplom. V roku 1978 sa stal členom dobrovoľných hasičov v Turzovke a je ním doteraz, keď si už šesť rokov užíva dôchodok. Po revolúcii, keď mnohé podniky padli na kolená, nastúpil aj k profesionálnym hasičom do stanice Čadca, kde pomáhal ľuďom v núdzi 25 rokov.
Ľudí v Nesluši sleduje viac kamier ako v krajskom meste, boja sa o súkromie Čítajte Jeho povolanie ho nielen živilo, sú s ním spojené aj jeho koníčky. Ako sa to u zberateľov stáva, všetko sa začalo celkom nenápadne. Najskôr začal zbierať modely hasičských autíčok a jeho zbierku by mu závidel každý chlapec. Obsahuje 650 modelov z celého sveta. Najviac je však hrdý na zbierku hasičských prilieb, ktorá je najväčšia na celom Slovensku. O svojich koníčkoch viac prezradil v rozhovore.
V rozhovore sa dozviete:
- Aké zaujímavé exponáty má Jozef vo svojej zbierke prilieb,
- čo spôsobil príchod internetu,
- na ktoré z exponátov je najviac pyšný,
- koľko zbiera modely autíčok a ktorý z nich si najviac váži,
- čo ďalšie robí Jozef z Turzovky počas dlhých zimných večerov a mnoho iného.
Pýšite sa najväčšou zbierkou hasičských prilieb na Slovensku, možno aj v bývalom Československu. Ako ste sa dostali k takejto zaujímavej záľube?
K zbieraniu hasičských prilieb som sa dostal na hasičskej výstave v Brne v roku 1994. Začal som so štyrmi exemplármi, no zoznámil som sa s Pavlom Pokorádim, ktorý mal už vtedy vo svojej zbierke sedemdesiat prilieb, čo som si ani nevedel predstaviť.
Ukázal mi svoju zbierku, dal kontakty na zberateľov. Internet vtedy neexistoval, tak sme si vymieňali listy, fotografie a posielali prilby balíkmi, poštou, čo bolo veľmi nákladné, za balík ste zaplatili aj 400 korún, čo bolo dosť.
