ČADCA. Vo štvrtok 25. mája navštívil Strednú odbornú školu pedagogickú sv. Márie Goretti profesor Marek Šmid, ktorý prišiel v rámci výjazdového zasadnutia predsedníctva KDH aj na Kysuce. O problémoch v školstve sa zhováral nie len s vedením školy, ale aj s nami.
V Čadci urobili z historickej budovy herňu, mesto plánuje hazard obmedziť Čítajte „Veľmi srdečne chcem poďakovať za pozvanie na túto školu. Presvedčil som sa, že je veľmi dôležitá pre tento nádherný a pre Slovensko dôležitý kraj, Kysuce. Zo srdce škole želám, aby prekonala všetky bariéry. Verím, že im pomôžeme aj prostredníctvom volebného programu, ktorý máme,“ povedal na úvod profesor.
Pavol Faktor, predseda Združenia kresťanských podnikateľov a manažérov SR na začiatku predstavil tri hlavné priority pre rozvoj Kysúc: „Je to predovšetkým aktívna spolupráca v oblasti výchovy mládeže na školách, dozorovanie a urgovanie dostavby diaľnice D3 zo Žiliny na Kysuce a vybudovanie klientskeho centra pre štátnu správu a obyvateľov Kysúc.“
Vedenie školy vyžaduje vzdelanie a skúsenosti
Marek Šmid už rok vedie teologickú fakultu Trnavskej univerzity. Na otázku, či to, že nie je teológ vníma ako nevýhodu odpovedal, že mu to zatiaľ nikto nikdy nevyčítal. Naopak, môže to byť výhoda.
„Zúčastnil som sa na inaugurácii nového dekana v Olomouci a bol som veľmi prekvapený, že ani dekan teologickej fakulty nie je kňazom. Na Slovensku je taká tradícia. Ja som však presvedčený, že vedenie školy je skôr manažérska činnosť. Nemusí to byť priamo otázka teológie. Nie som teológ, som však profesor ústavného aj medzinárodného práva a zároveň docent sociálnej práce a na fakulte sa snažím rozvíjať aj všetky tieto odbory,“ vysvetlil.
Precestovala dvadsaťpäť krajín, týždeň strávila v púšti s beduínmi. Užívajte si život, je krátky, hovorí Čítajte Zároveň predstavil čerstvo otvorený odbor, ktorý je na hranici medzi psychológiou a sociálnou prácou. Podľa jeho slov bude na Slovensku veľmi potrebný vzhľadom na situáciu po pandémii koronavírusu a prebiehajúcu vojnu na Ukrajine.
Spoločný problém - financovanie
Každá škola má špecifické problémy, no spoločná je otázka financovania. Podľa profesora však nejde len o platy učiteľov a ich dôstojné podmienky, ale aj o pomoc rodičom a budovanie školských klubov.
„Je to problém, ktorý sa ťahá celým školstvom. Na Slovensku stále hovoríme o tom, že školstvo je našou prioritou, ale to financovanie tomu nezodpovedá. Aj keď financovanie nie je všetko a je dôležité, aby štát strážil aj kvalitu vzdelávania,“ vysvetlil. To podľa neho znamená najmä dobrý systém vo vzdelávaní a adresnosť financií.
Deti sú deti, nie čísla
„V neposlednom rade treba myslieť na deti, akoby boli naše a nevidieť namiesto nich čísla. Všetko sa hodnotí podľa počtu žiakov, čo nie je efektívne,“ povedal profesor.
Ďalej dodal, že legislatíva je zložitá aj pre školy, nie to pre rodičov. Posledná novelizácia bola tridsiata-ôsma v poradí, čo už sa považuje za raritu vo svete. Ale odzrkadľuje to aj počet ministrov školstva. Stabilita je niečo, čo v školstve chýba.
Problémy vyžadujú konkrétne riešenia
Predovšetkým je to orientácia na žiakov a ich podpora, cielená finančná podpora nadaných žiakov, podpora učiteľov a zlepšenie ich spoločenského statusu, podpora regionálneho rozvoja na zvýšenie miery uplatnenia a systém financovania škôl.
Kysučania chcú protestovať. Spaľovňu odpadov vinia z vyššej chorobnosti obyvateľov Čítajte „Veľmi ťažko je uplatniteľný princíp rovnakého financovania medzi štátnou, cirkevnou a súkromnou školou. Ak však škola poskytuje výchovnú a vzdelávaciu činnosť, tak dieťa dostáva to, na čo má právo a štát by to musel zabezpečiť tak či tak,“ dodal na záver profesor.
„Na oboch našich školách, ako aj zo zdravotníckej, tak z pedagogickej školy majú študenti v živote veľmi dobré uplatnenie. Štúdium u nás je žiadané, čo dokazujú aj počty. Na Kysuciach by bolo vhodné vytvoriť lepšie podmienky a motivovať na tieto študijné odbory aj chlapcov. Sme vďační za spoluprácu aj s Ružomberskou aj Trnavskou univerzitou. Komunikácia je dôležitou súčasťou zlepšovania a riešenia problémov. Všetko, čo sa v školstve robí, treba robiť pre deti a pre deti našich detí. Nie len reformovať, ale meniť k lepšiemu,“ uzavrel rozhovor zástupca riaditeľky Pavol Vlček.
prof. JUDr. Marek Šmid, PhD.
(*19. február 1960, Bratislava) je slovenský právnik a vysokoškolský pedagóg.
Od augusta 2010 pôsobil rok ako dekan Právnickej fakulty Trnavskej univerzity. v rokoch 2011-2019 pôsobil ako rektor Trnavskej univerzity a od júna 2022 je dekanom Teologickej fakulty Trnavskej univerzity so sídlom v Bratislave.
V auguste 2020 bol zvolený do predsedníctva KDH.
Pôsobil taktiež ako člen Legislatívnej rady vlády SR, či v službách Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí na rôznych postoch.
Je tiež členom Slovenskej advokátskej komory.
Je podpredseda Nadácie Štefana Lubyho. Získal viacero významných medzinárodných ocenení.
