Ľudová hudba Kysucký prameň z Oščadnice je na scéne už viac ako dvadsať päť rokov. Jej piesne si ľudia pospevujú pri tanci aj pri práci. Za tento čas zožal Kysucký prameň množstvo úspechov nielen doma, ale aj za hranicami. O úspechoch, novom výberovom dvojalbume, budúcnosti kapely a plánoch na leto sme sa porozprávali s umeleckým vedúcim Jozefom Smolkom.
Kysucký prameň vznikol v roku 1997. Je to už štvrťstoročie, čo tešíte ľudí svojou hudbou. Ako si spomínate na začiatky kapely?
V šesťdesiatych rokoch minulého storočia sa do popredia dostávali rôzne elektronické hudobné nástroje, ktoré postupne vytláčali tie klasické. Pociťoval som potrebu zachovať a obnoviť čistú ľudovú hudbu a keďže som už ako päťročný dostal do vienka vzťah k heligónke ktorá v Oščadnici dominovala, ma viedlo k založeniu Kysuckého prameňa.
Veď práve heligónky patria jednoznačne ku Kysuciam. Keď som bol chlapec, v každom druhom dome mali heligónku. Aj ako mládenci sme sa vedeli stretávať, mimo piatka, lebo v piatok bol pôst, spievali a hrali sme. Vznikali popri tom aj prvé lásky. Sú to krásne spomienky.
Odvtedy však už pretieklo veľa vody, priviedli ste k ľudovej hudbe a vychovali mnohé talenty, vydali sedemnásť albumov, stali sa najpredávanejším interpretom v Československu, získali platinovú platňu, čo sa podarí naozaj málokomu. Cesta k týmto úspechom bola určite náročná.
Jozef Smolka s platinovou platňou za album s názvom Dobrý večer. (zdroj: Pavol Stolárik)Každá cesta k úspechu je ťažká. Je za ňou veľa práce, odriekania a obetavosti, nech je to úspech v ktorejkoľvek oblasti, nielen v hudbe. Začiatky sú vždy ťažké. Aj Kysucký prameň musel začínať a odohrať veľa vystúpení, aby sa dostal do povedomia poslucháča a diváka.
Ale keď sa niečo robí húževnato, dlho a svedomito, tak sa vždy, skôr či neskôr, úspechy dostavia. Najväčší je ten, že nás poslucháči majú radi, čoho dôkazom je to, že chodia v hojnom počte na naše vystúpenia. Koncertné sály sú vždy plné.
Či je ktorákoľvek kapela úspešná, záleží hlavne na divákovi a poslucháčovi, čo si vyberie a ako to ocení. My sme radi, že ľudia si nás obľúbili, oceňujú nás potleskom. Zaväzuje nás to k tomu, aby tie naše výkony boli ešte lepšie a naša námaha prinášala naďalej svoje ovocie.
Teraz prichádzate s novým dvojalbumom toho naj. Čo vás viedlo k jeho vydaniu?
Toto CD je už druhým výberovým, ktoré sme vydali. V podstate to bola žiadosť od našich fanúšikov. Počas obdobia korony, ktorá úplne odpísala kultúru, bolo len veľmi málo príležitostí na koncerty, ľudia sa pýtali, čo je s nami, chýbali sme im.
Hor sa do lesa, už rastú! Čítajte Tak sme sa spolu s kolegami a manželkou rozhodli, že nebudeme sedieť so založenými rukami a pripravíme pre nich výberový dvojalbum so štyridsiatimi piesňami. Piesne sme vybrali podľa toho, ktoré sú nášmu srdcu najbližšie aj podľa toho, ako ich ľudia poznajú, majú radi a spievajú s nami na koncertoch.
Obsahuje 40 piesní, teda približne 140 minút hudby do tanca aj na počúvanie. Spoločne s našim prvým výberovým dvojalbumom tak má človek k dispozícii takmer päť hodín hudby.
Ako sa rozbieha letná sezóna? Určite vás čaká množstvo koncertov.
Koncertovať budeme určite po celom Slovensku, tešíme sa na Bratislavu, Trnavu, Nimnicu a mnohé ďalšie. Nechceme sa však vrátiť k tomu, ako to bolo pred pandémiou, kedy sme ročne najazdili aj sto tisíc kilometrov a počas piatku mali aj tri koncerty na rôznych miestach. Toto bolo veľmi únavné. Na Kysuciach nás ľudia môžu uvidieť najbližšie v júli v Krásne nad Kysucou.
Aj príprava koncertov je veľmi náročná. Piesne vyberáme podľa regiónov, ktoré navštívime. No uznajte sami, vybrať z viac ako tristo piesní tých dvanásť, prípadne pätnásť, ktoré zaznejú nie je vôbec ľahké. Dôležité je, že Kysucký prameň má všetko naskúšané, hráme naživo, tak sa vieme aj prispôsobiť a zahrať aj na želanie, ak si to obecenstvo žiada. Tešíme sa z toho, keď naše piesne poznajú aj si s nami zanôtia.
Aj po tých rokoch muzikantskej kariéry, čo vám hudba stále prináša?
Túto otázku mi kladú mnohí. Keď som mal päť rokov tak mi otec doniesol heligónku. Mám už 75. Už 70 rokov mi heligónka robí spoločnosť, je to moja duša, môj život, moje zdravie.
Železnice aj SAD-ka upravujú od nedele grafikon, zmeny sa dotknú aj Kysúc Čítajte Cez koronu sme mali spolu s manželkou veľké zdravotné problémy, ak som trochu vládal, sadli sme si, zahrali, spoločne počúvali albumy. Popri tom sme spomínali, ako sa všetkých sedemnásť CD rodilo, ako sme ich zostavovali, vyberali a nahrávali pesničky, aby boli ľuďom blízke.
Akú máte predstavu o ďalšom fungovaní vašej ľudovej hudby? Snívate ešte o niečom, čo by ste chceli dosiahnuť?
Kysucký prameň má jednu obrovskú výhodu, že si vieme napísať, zložiť, nahrať aj vyprodukovať vlastné piesne. Nie sme odkázaní na to, aby sme preberali piesne od iných interpretov. V šuflíku mám ešte mnohé, ktoré čakajú na to, kedy ich zhudobníme, aby mohli potešiť, rozosmiať, pohladiť, upokojiť, zahojiť bolesť.
Pokiaľ bude aspoň trochu slúžiť zdravie, určite by som chcel, aby Kysucký prameň pokračoval. Nikdy som ani len nesníval o tom, že by mohol dosiahnuť taký úspech. Ale je dobré stáť pevne nohami na zemi a nelietať v oblakoch. Lebo namyslenosť a pýcha nesú so sebou aj pád. Skromnosť nikdy nikomu neublížila, takže treba sa pozerať na svet triezvymi očami, mať len také sny a plány, ktoré sa dajú reálne dosiahnuť.
Na Kysuciach protestujú proti spaľovni odpadov. Vinia ju z vyššej chorobnosti aj početných úmrtí Čítajte
