ČADCA. Dobrovoľní hasiči z celých Kysúc si v uplynulú nedeľu pripomenuli sté výročie založenia Okresnej hasičskej jednoty, predchodkyne Územnej organizácie Dobrovoľnej požiarnej ochrany Slovenskej republiky v Čadci, ktorá vznikla 24. júna 1923. Za toto obdobie sa v dnes už Dobrovoľnej požiarnej ochrane Slovenskej republiky veľa zmenilo, no ochota pomáhať je stále rovnaká.
Osláv sa zúčastnili aj členovia hasičských zborov z Českej republiky a Poľska. Sviatočný deň začal svätou omšou v kostole sv. Bartolomeja v Čadcií, po ktorej nasledoval slávnostný sprievod mestom na Matičné námestie, kde si prítomní mohli prezrieť vystavenú historickú, ale aj súčasnú techniku.
Predseda územnej organizácie dobrovoľnej požiarnej ochrany v Čadci. Miroslav Koza zdôraznil, že za sto rokov sa zmenilo veľa vo vzťahu k hasičom, v ich technickej vybavenosti a organizovanosti.
„Ale vo vzťahu k nešťastiu sa nezmenilo nič. Rovnaké tragédie postihovali ľudí predtým aj teraz. Už pár rokov po prvej svetovej vojne založili ľudia Zemskú hasičskú jednotu, aby mohli hasiť a pomáhať tým, ktorí pomoc potrebujú. V tomto pokračujeme. Dobrovoľné jednotky dostali techniku a výstroj, ktoré im patria a užívajú ich takmer s profesionálnou zručnosťou. Dostali sa na úroveň, kedy stoja bok po boku profesionálnych jednotiek. A každý deň zasahujú pri záchrane života, zdravia a majetku občanov,“ povedal Miroslav Koza a zaželal dobrovoľným hasičom, aby sa nedali zlomiť nielen počasím, ktoré v posledných rokoch vyčíňa a prináša rôzne pohromy, ale ani rozhodnutiami politikov.
Hasiči z Korne majú pevné odhodlanie a dlhoročné skúsenosti Čítajte Zlepšenie spolupráce medzi dobrovoľnými hasičmi a mestom deklarovala viceprimátorka Čadce Anna Belousovová. Podľa jej vyjadrenia je pomoc pre hasičov od mesta potrebná, keďže podpora zo strany štátu hlavne za posledné tri roky bola veľmi zlá.
„Dobrovoľní hasiči pomáhajú pri požiaroch, no aj pri katastrofách, nehodách. Treba si uvedomiť, že to robia vo svojom voľnom čase, nerobia pre nárok na odmenu, ale robia to srdcom a snažia sa tu byť vždy, keď ich potrebujeme. My by sme im chceli v prvom rade pomôcť s novými priestormi pre spolkovú činnosť , no aj pri príprave projektov na rozvoj zboru. Treba podporiť aj mládež, aby nesedela doma nalepená na tabletoch a telefónoch a zapojila sa do zmysluplnej činnosti, ktorou môže byť napríklad aj členstvo u dobrovoľných hasičov,“ uviedla Belousovová.
Z rúk predseda územnej organizácie dobrovoľnej požiarnej ochrany v Čadci Miroslava Kozu si členovia dobrovoľných zborov prevzali pamätné listy aj plakety. Do ďalšej stovky hasičom zaprial aj zaslúžilý člen zboru Ladislav Dedič.
Medard zalial na Kysuciach cesty aj dvory, hasiči mali plné ruky práce Čítajte „Som rád, že som sa toho dožil. Dobrovoľné hasičské zbory vznikali z potrieb našich predkov. Život v tej dobe bol veľmi ťažký a oheň ako zlý pán začal ľuďom ničiť majetky. Preto začali vznikať spolky, ktoré na úplných začiatkoch používali striekačky ťahané na konských záprahoch. Bola tu hospodárska kríza, bola tu vojna, ktorá zlikvidovala ľudstvo, ale nikdy nezlikvidovala dobrovoľných hasičov,“ prezradil niečo z histórie Ladislav Dedič.
"Dúfam, že prvých sto rokov Zemskej hasičskej jednotky v Čadci a jej právnych nasledovníkov, je len časťou histórie. Verím, že majú pred sebou ďalšie storočie, kedy bude prosperovať, pomáhať všetkým, ktorí pomoc práve potrebujú. Tak, ako je to napísané na vašich zástavách Bohu na slávu, blížnym na pomoc,“ dodal.
Z histórie hasičstva:
Prvé zmienky o organizovaných jednotkách určených na hasenie požiarov pochádzajú až z dôb starovekého Ríma. Vtedy boli zriaďované za mestom stanice s posádkou, ktorá zasahovala pri požiaroch mesta. Požiare boli v tých časoch veľmi časté, keďže sa zarábalo na tom, že sa stavalo rýchlo a lacno.
Domy mali obyčajne drevené stropy, podlahy a nábytok, a boli až 5 poschodí vysoké. Hasilo sa vtedy len vodou a tlmičmi.Po zániku starovekého Ríma bola organizovaná hasičská činnosť zabudnutá a prešla do povinnosti všetkých občanov mesta. Mestá si samostatne upravovali nariadenia na ochranu pred požiarmi. Vo väčšine miest museli majitelia domov, okrem samotnej likvidácie požiaru, mať vo výbave domu aj vedro a rebríky.
Dobrovoľné alebo obecné hasičské zbory sa v Uhorsku začali zakladať až v 18. storočí.Nadväzovali tým na zákony cisára Jozefa II., ktorý v roku 1788 vydal prvý požiarny poriadok.V roku 1888 bolo dané do platnosti nariadenie, podľa ktorého mali byť v každej obci s vyše 50 usadlosťami zriadené hasičské zbrojnice.
Po vzniku Československej republiky v roku 1918 bol založený Zväz dobrovoľného hasičstva Československa. Dobrovoľné hasičské zbory na území Slovenska zastrešovala Slovenská zemská hasičská jednota, založená v roku 1922 v Trenčíne.Profesionálne zbory boli vo vtedajších časoch zriedkavé, najčastejšie boli dobrovoľné a obecné, resp. mestské jednotky.Po rozdelení Československa došlo k reorganizácii hasičstva.
K 1. aprílu 2002 bol uzákonený Hasičský a záchranný zbor, pod ktorý patria všetky profesionálne hasičské zbory na Slovensku. Vznikla tiež Dobrovoľná požiarna ochrana Slovenskej republiky. Okrem toho boli v mnohých firmách a dopravných spoločnostiach zriadené závodné hasičské zbory a jednotky.
