STARÁ BYSTRICA. Náš bývalý spolupracovník a publicista Peter Kubica pred rokmi prepadol bežeckej vášni, a preto ho neraz môžete stretnúť aj po kysuckých cestách-necestách, či prší, sneží alebo páli slnko.
Beh sa stal preňho základnou životnou potrebou a odporúča ho ako skvelý nástroj na odbúravanie stresu, posilňovanie imunity a vybudovanie si vytrvalosti a odolnosti. Aj keď behá len sám pre seba a nezúčastňuje sa žiadnych oficiálnych súťaží alebo pretekov, raz ročne urobí výnimku.
A ňou je práve skončený Národný štafetový beh z Košíc do Bratislavy. Peter ho bežal už tretí krát, hoci naposledy pred koronakrízou. Nezastavili ho ani tatranské búrky, liptovské medvede či spišské blato. Viac o tomto trojdňovom dobrodružstve, ktoré odštartovalo v piatok 9. júna v Košiciach, prezradil v rozhovore.
Postaviť sa na štart viac ako päťsto kilometrovej štafety chce určite odvahu a veľa prípravy. Aj keď sa behu venujete niekoľko rokov, nie je to med lízať. Nemám pravdu?
Peter Kubica: Len tak si prebehnúť Slovensko. Taká jedinečná a jednoduchá myšlienka si vyžaduje množstvo námahy, pretože od štartu v Košiciach sa na 48 etapách stavali bežcom do cesty búrky, prevýšenia, zranenia, pot a neraz i limity vlastných tiel. Napriek tomu by som odporúčal každému, kto sa rád hýbe, aby takto aktívne mohol spoznávať našu krásnu vlasť. Neznáme cestičky, pôsobivé traily i nezabudnuteľné výhľady. K tomu srdeční ľudia a skvelá atmosféra. To všetko vytvorilo Run 2023, čiže národný štafetový beh.
Ako teda vyzerá takáto národná štafeta, ktorá spojila východ Slovenska so západom?
Prihlásených boli stovky bežcov, ktorí vytvorili 83 tímov, čo naznačuje, že beh sa stal pevnou súčasťou života mnohých aktívnych ľudí. Vek bol pritom tak rôznorodý, ako aj zákutia, odkiaľ jednotliví lovci kilometrov pochádzali. Dokonca sa medzi nimi našli i českí, britskí či maďarskí bežci.
Od detstva trpela migrénami a bolesťami žalúdka. Na správnu diagnózu čakala skoro dvadsať rokov Čítajte Družstvá tvorilo od 7 do 16 bežcov, pričom každý z nich mal určené úseky, ktoré mal odbehnúť. Tímy tvorili vždy dve autá, takže kým bežali bežci z prvého auta, tak sa druhé auto presunulo na tie etapy, ktoré nasledovali po prvej časti. My sme mali rozdelených pre každé auto 6 etáp a spolu nás bolo 13. Na mňa teda vyšli 4 v celkovej dĺžke 41 kilometrov, ale nebežal som ich naraz. Najskôr na Spiši z Kluknavy do Spišských Vlách. Potom liptovská etapa z Važca do Východnej. Nasledovala pre mňa takmer domáca časť z Terchovej do Varína. A môj záverečný beh bol z Vrbového do Dechtíc.
Kde ste oddychovali a spali počas toho behu?
So spánkom to bolo veselé, pretože ak dobre počítam, tak od piatku do nedele som spal dokopy 5 hodín. Aj to len na karimakte a v spacáku a pod šírim nebom. Hodinku vo Svite, dve v Párnici a dve v Trenčíne. Na viac nám nezostal čas, lebo aj presuny medzi jednotlivými časťami dali zabrať. Aj hygienické podmienky boli bojové, pretože keď behám doma, tak sa po každom behu môžem umyť, prezliecť, zrelaxovať.
Na 524 kilometroch však na to nie je priestor, ba ani čas, a priznám sa, že ani chuť. Boli sme radi, že sa niekedy stihneme presunúť, lebo neraz 10 kilometrový beh vychádzal z jedného bodu a končil v ďalšom bode, ale to neznamená, že to kopírovalo cestu pre auto, a tak sme mali čo robiť, aby sme rôznymi okľukami autom stihli doraziť na ďalšiu odovzdávku tak, aby sme plynulo bežali naším Slovenskom.
Takže žiadna prestávka nehrozila?
Ale áno. Najviac z toho vyťažili tie najrýchlejšie tímy. Lebo kto dobehol medzi prvými do Tepličky nad Váhom, tak ho organizátori zastavili a pustili na trať medzi poslednými, aby sa pomalšie tímy stihli presunúť.
V praxi to bolo, že my sme tam napríklad dorazili v sobotu na obed, ale na trať sme vyrazili až 17:20. Táto vynútená prestávka sa nezarátavala do celkového času, ale ak si predstavíte to ľudské mravenisko, kde niektorí skúsiť odpočívať v telocvični, kde sa všetci navzájom vyrušovali, tak sa o ideálno odpočinku nedalo hovoriť. Ja som využil tento čas na poriadny obed, poobednú kávu a potom ešte predčasnú večeru. Lebo aj jedlo počas behania bolo neraz dobrodružstvom, kedy ste sa museli rozhodnúť, či si vystačíte s horalkou, alebo sa budete len nalievať vodou, aby ste oklamali vlastné telo.
Lekári na Kysuciach operujú ako prví na Slovensku pokles maternice novou metódou Čítajte Nebolo času na nejaké hodovanie, či pravidelné dopĺňanie potravín. Zase to len potvrdilo, že človek má v sebe dostatočné zásoby energie na to, aby dokázal prekonať i sám seba. Ja osobne som veľmi spokojný s každým so svojich behov, lebo mi išlo najmä o spoznávanie nových miest a zbieranie zážitkov, doplnené o množstvo pozitívnej energie. Keďže nebehám pre tabuľky a výsledky, stačí mi obyčajná radosť z pohybu.
Chcete tým naznačiť, že sa na týchto pretekoch vôbec nepretekalo?
Nie, tak som to nemyslel. Môj individuálny postoj k behu je taký, že si behám pre radosť. Ale to neznamená, že sme ako tím nebojovali o sekundy či metre. Celých 524 sme napokon zvládli za 43 hodín 27 minút a 52 sekúnd čistého času. Na víťazný tím v našej kategórii, v ktorej bolo prihlásených až štyridsať družstiev, sme stratili 5 hodín a 5 minút. Čiže o taký čas boli v cieli skôr ako my. Napriek tomu by som chcel vzdať hold všetkým svojim spolubežkyniam a spolubežcom, lebo tím Bežecký klub RTVS, za ktorý som mal tú česť bežať už po tretí krát, to napokon vytiahol až na „bedňu“.
Tri dni behať bez ohľadu na počasie, či pečie slnko, či fúka vietor, jednoducho vás vysadia z auta a musíte bežať. Stalo sa aj vám, že ste musel na trať nastúpiť so sebazaprením?
Nezastavil ich liptovské medvede, tatranské búrky ani spišské blato. Nejde pritom o tri zo siedmych divov slovenského sveta. Hoci aj taký bežecký zoznam by mohol byť zaujímavý na vyskúšanie (ak by to predsa len niekoho zaujímalo, tak pridávam aj skutočné trnavské kopce, párnickú prespávaciu stanicu, bolerázsku rannú kávu a terchovskú muziku do skoku i do kroku). Pokiaľ toto všetko bežec nevyskúša na tom našom Slovensku, tak akoby ani nebehal.
Na Spiši intenzívne lejaky zmenil aj bežné chodníčky na potôčiky a vychodené trasy na blatisté zážitky. A to už je čo povedať, lebo chvíľami to bolo poriadne drsné.No nesťažujem sa, pretože každú takúto príležitosť beriem ako možnosť na skúšanie si vlastnej rovnováhy a zvládania ťažšieho terénu v obyčajných cestných teniskách. Mám rád ten adrenalín, keď niekedy rozhodujú centimetre o tom, či skončím v bahennom kúpeli alebo nie. Aj slnko sa dokázalo do nás oprieť, a preto snáď len ten, kto beží na solárnu energiu, sa dokázal potešiť z tých litrov vlastného potu.
Kysučania o nej snívajú desiatky rokov. Diaľnica D3 sa dostala medzi kľúčové priority novej vlády Čítajte Veľmi častou témou rozhovorov, a nielen bežcov, ale aj pomocníkov na odovzdávkach, čiže na miestach, kde si bežci odovzdávali GPS tracker do ďalej etapy. Šírili sa správy o viacerých videných medvedích fanúšikov behu. Niektoré medvedice si so sebou pribrali aj mláďatá, asi aby privykli behu od malička.
Najviac ma „potešila“ pani na zastávke pri kolibe Červený kút pri Liptovskom Hrádku. Uprostred tmy sa striasla a poznamenala, že ona by sa veru na tú trasu nevybrala ani vo dne, nieto ešte v noci, do ktorej sa vrhali odvážne bežkyne a bežci. Našťastie sa nikomu z nich nestalo nič a nikto nebol napadnutý, takže o medveďoch len dobre.
V tomto roku ste nebežali až do Tatier, ale bežali ste obchádzkovou trasou cez Svit a Poprad búrky sa vám nevyhli.
Tatranské búrky, ktoré nás poriadne prevetrali i premočili, sa zabudnúť nedá. Tí, ktorí nemuseli bežať uprostred tých najdivokejších lejakov blahorečili kapitánov svojich družstiev, že im vybrali iné trasy a nie tie, ktoré si najviac užili dažďa. Najsilnejšiu búrku som si užíval vo Svite pod strechou, pričom som sledoval kvapky, ako systematicky uberajú z nášho suchého priestoru a vypĺňajú nami obsadený priestor. Toľko vody, taký hukot a okamihy, kedy som bol presvedčený, že to už musí skončiť, a dážď s oveľa väčšou silou ešte pridával.
Vtedy si až človek uvedomí, aký je slabý oproti prírode a ako by aj bežec mal pristupovať s pokorou ku každému svojmu vybehnutiu, pretože jeho priebeh veľmi silno dokáže ovplyvniť počasie.
Aké bolo vaše umiestnenie?
Skončili sme tretí, takže hoci sme nebojovali všetci o nejaké umiestnenie, aj tak sa nám podaril skvelý výsledok. Ale nemyslím, že by tento štafetový beh mal svojich porazených. Viete, toľko ľudí podalo také obdivuhodné a prekrásne.
Osem miest, ktoré nemôžete pri potulkách Kysucami prehliadnuť Čítajte Som rád, že sme napokon prebehli celým Slovenskom a že sme si užili tri dni a dve noci v teniskách, niekto pomalšie, niekto rýchlejšie, niekto na hranici vlastných síl, niekto až za ňou a pri niektorých bežcoch som mal pocit, že sa len tak vznášali nad povrchom.
Ale stálo to za to. A na konci behu človeku príde až ľúto, že to dobrodružstvo končí. V piatok doobeda na košickej pešej zóne to totiž vyzeralo ako na nekonečno, ktoré máme pred sebou. Napriek tomu sa nám to podarilo zdolať a najmä prekonať samých seba, svoje pohodlie a zaužívané zvyky. Niektorí siahli aj na dno vlastných síl, ale slovenská príroda im to vynahradila mnohonásobne.
Veľké ďakujem patrí všetkým organizátorom za to, že vytvorili podujatie, v ktorom ide o každý jeden kilometer, a predsa sa ľudia dokázali na seba usmievať, pomôcť si, podať si vodu či poradiť, aby sme sa celkom nestratili.
Kto je Peter Kubica?
Známy publicista Peter Kubica sa narodil v roku 1976 v Čadci. Na Kysuciach stále žije a už pekných pár rokov aj behá. Ročne má v nohách tisíce kilometrov a hoci prebehol nejednu časť Slovenska, doma je doma a tam si obúva tenisky najradšej. Ak vás zaujímajú jeho pohľady na behanie, môžete si čo-to od neho prečítať na blogu, ktorý je v rámci nášho vydavateľstva www.blog.sme.sk. Tu uvádzame link na jeho texty https://blog.sme.sk/kubica
