Prekvapivý. Taký bol najčastejší prívlastok spojený s menom nového hokejbalového majstra Slovenska. Stalo sa ním mužstvo HBK PROTEF Považská Bystrica, ktoré zdolalo celok HBK Hokejmarket Skalica vo finálovej sérii 3:2 na zápasy. Členmi víťazného kádra boli aj Kysučania Lukáš Piják a Michal Ondrúšek. Práve s prvým menovaným sme sa zhovárali o uplynulej sezóne, o jej ťažkých momentoch, ale aj o tom, či má hokejbal na Kysuciach extraligový potenciál.
Súdržná partia verila vo vlastnú silu
Pre považskobystrický klub ide o druhý extraligový titul v jeho histórii. Prvýkrát triumfovali v sezóne 2019/2020, ich cesta za trofejou však vtedy bola o poznanie jednoduchšia. Po základnej časti im patrilo v tabuľke tretie miesto a počas troch sérií play-off prehrali iba jeden zápas. Tentoraz im sezóna dala oveľa viac zabrať, no o to sladšie napokon chutili zlaté medaily.
„Sezónu nemôžem hodnotiť inak, ako pozitívne, keďže sme vyhrali posledný zápas,“ začína s rekapituláciou čerstvý, dnes už dvojnásobný slovenský šampión Lukáš Piják. „Samozrejme, nebolo to ľahké. Počas sezóny sa objavili problémy, ťažký bol najmä úvod. Na prvý tréning nás prišlo šesť a na prvý duel do Košíc sme pre nízky počet hráčov takmer ani nevycestovali. Ďalší ťažký moment prišiel vo štvrťfinále, keď sme s Pruským prehrávali 1:2 na zápasy. Museli sme u nich vyrovnať sériu, aby sme sa vrátili domov. Podarilo sa a ja som po tomto momente vedel, že v play-off pôjdeme ďaleko. Naša skvelá partia držala pokope, a preto oslavujeme titul.“
Ponúkol i porovnanie dvoch majstrovských ročníkov: „Boli to dve úplne iné sezóny. Pred troma rokmi sme najmä v play-off boli považovaní za hlavného favorita na zisk titulu. Veľa ľudí na nás nadávalo, že sme pozbieranci. Teraz od nás titul nik neočakával. Išli sme skromne, potichu od zápasu k zápasu, verili sme v našu silu a taktike, ktorú pripravil Roman Bujdák. Verili sme, že môžeme prekvapiť a nakoniec sme prekvapili celé Slovensko. Titul sme vyhrali s domácimi hráčmi. Nikto na nás nemôže povedať krivé slovo.“

S pohárom na cintorín
Tridsaťročný hokejbalista hráva obvykle na poste útočníka, v uplynulej sezóne sa však presunul do defenzívy. V dvadsiatich stretnutiach základnej časti si na svoje konto pripísal 24 bodov za osem gólov a šestnásť asistencií. Ako teda hodnotí sezónu z individuálneho hľadiska?
„Nikdy nie som so sebou spokojný, vždy to môže byť lepšie. Prakticky celú sezónu som odohral v obrane a ako útočník som vyhral kanadské bodovanie obrancov. Myslím si, že to je veľmi dobrá vizitka. Veľkou skúsenosťou bolo prebratie kapitánskeho céčka po Romanovi Bujdákovi. Ďakujem kabíne za dôveru, ktorú mi prejavila,“ reaguje rodák z Radole.
Považskobystrickí hokejbalisti nechali po vzore Stanley Cupu putovať víťaznú trofej krajinou, po bydliskách hráčov. Navštívila teda aj Kysuce a Lukáš Piják ju vzal na nezvyčajné miesto.
„Mal som doma pohár na pár dní a rozhodol som sa s ním ísť na cintorín za mojím dedom. Dedo bol odjakživa mojím veľkým fanúšikom, chodil na všetky moje zápasy, dokonca aj na mestskú ligu. Vždy, keď sa podaril nejaký úspech, išiel som za dedom s medailou a pohárom. Viem, že nám zhora držal palce. Tento úspech venujem a posielam dedovi do nebíčka.“
Extraliga? Najskôr veľké zmeny
Lukáš je jedným z mnohých hráčov, ktorí hokejbalovo vyrastali na Kysuciach. Napriek obľúbenosti tohto športu tu dlhodobo chýba nielen extraligový tím, ale aj systematická práca s mládežou či hokejbalom celkovo. Ako vníma tunajšiu situáciu 30-ročný hráč, ktorý je aj dvojnásobným majstrom sveta? Má podľa neho kysucký hokejbal extraligový potenciál?
„Skúsim v skratke. Hokejbal je amatérsky šport, ktorému treba niečo obetovať. Nemôžete očakávať, že si vďaka nemu finančne prilepšíte. Keď v lete chodím na turnaje v rámci Kysúc, vidím veľa kvalitných hráčov, ktorí majú potenciál. Avšak, keby v rozpise zápasov vyšlo dvojkolo na východe, deväť z desiatich hráčov by nemohlo vycestovať. Možno by sa za pár rokov mohla na Kysuciach hrať extraliga, ale muselo by sa zmeniť veľmi veľa vecí,“ uzatvára.