RADOĽA. Dejinami nadýchaný kaštieľ Radoľa je jednou z mála renesančných pamiatok na Kysuciach a jediné zachované šľachtické sídlo. Je to už štyridsať rokov, čo prešiel komplexnou obnovou a vo svojich priestoroch odvtedy privítal tisícky návštevníkov. Veď od roku 1983 tu má svoje expozície a výstavné siene Kysucké múzeum.
Aj tohtoročný Radoľský jarmok sa niesol v duchu osláv tohto okrúhleho výročia. Organizátori si na stredu 5. júla pripravili bohatý program.
"Svoje zručnosti ukázali ľudoví remeselníci, Divadlo na hojdačke prinieslo eko-predstavenie o kvapke Medarde. Skupina Jam Band z Kysuckého Nového Mesta spríjemnila deň známymi hitmi domácich i zahraničných skupín a o parádny kultúrny zážitok sa postarali herci z Divadelného súboru dospelých z Kysuckého Nového Mesta s hrou Ženský zákon," informovala Andrea Paráčová, kurátorka a správkyňa kaštieľa v Radoli.
Ako ďalej uviedla, počas celého dňa sa deťom i dospelým venovali členovia historickej dobovej skupiny Spolku sv. Šebastiána na čele s Antonom Bukovinským.
Bociania telenovela skončila šťastne. Jeden pár chová mláďatá, druhý stavia hniezdo Čítajte "Predstavili starodávne palné zbrane a vystrelil niekoľko riadnych rán z ručníc. Návštevníci si mohli vyskúšať lukostreľbu, dobývacie zbrane onager a trebuchet, ktoré si aj sami nabíjali tenisovými loptičkami a odpaľovali," doplnila Paráčová.
Starosta Radole Anton Tkáčik vníma radoľský kaštieľ ako súčasť identity tejto najstaršej Kysuckej obce.
"My si to veľmi dobre uvedomujeme, že tu máme archeologickú lokalitu Koscelisko, že tu máme tento kaštieľ. Podľa archeológov je prakticky celá obec jedným veľkým náleziskom. Koniec koncov aj mohyla, ktorá bola objavená pred pár rokmi na Koscelisku je z obdobia viac ako tritisíc rokov starého," uviedol starosta Radole a doplnil, že aj kruhové osídlenie obce, ktoré je na Kysuciach jedinečné, úzko súvisí práve s históriou a geografickou polohou.
K výročiu kaštieľa bola pripravená malá panelová výstava, ktorá návštevníkom pripomenula jeho históriu a zároveň ľudí, ktorí mali najväčšie zásluhy na tom, že táto pamiatka dnes stále stojí a slúži verejnosti ako kultúrna ustanovizeň.
Kaštieľ v Radoli pred rekonštrukciou. (zdroj: Kysucké múzeum)Podľa slov bývalého riaditeľa Kysuckého múzea PhDr. Petra Marákyho bol kaštieľ zachránený po hodine dvanástej, a boli za tým konkrétni ľudia a konkrétne činy.
"Z ruiny ako vták fénix povstalo kultúrne zariadenie, ktoré dnes vy – profíci perfektne prevádzkujete.“ vyjadril sa etnograf a pamiatkár Peter Maráky.
Správkyňa kaštieľa v Radoli Andrea Paráčová pripomenula ja ďalšie osoby úzko spojené s jeho obnovou.
Na Kysuciach majú biblickú záhradu, rastie v nej aj strom, na ktorom sa obesil Judáš Čítajte "Veľké zásluhy okrem P. Marákyho a pracovníkov múzea O. Šeda, P. Brončeka a mnohých iných mala aj dlhoročná vedúca osobnosť kysuckej kultúry Rudolf Gerát, pracovníci MsMV v Kysuckom Novom Meste, najmä pán Boženík, ako aj Ing. Kultán ako člen Rady MsNV v KNM a riadiaci pracovník Pamiatkostavu Žilina, rodák z Radole. Kysucké múzeum vtedy spolupracovalo s Považským múzeom, najmä jeho archeológom J. Moravčíkom," vymenovala Paráčová a dodala, že opomenúť nemožno ani Viliama Galvánka, priekopníka organizovanej turistiky na Kysuciach, lokálpatriota, kronikára Kysuckého Nového Mesta a autora niekoľkých publikácii, vrátene tých k dejinám mesta.
Z histórie Kaštieľa Radoľa:
Postavený bol v 16. storočí, prvú písomnú zmienku máme z roku 1575. Pôvodne to bola štvorcová dvojpodlažná stavba s jedným obytným priestorom na prízemí a na poschodí, teda skôr obytná veža, aké majú svoj pôvod v stredoveku, zrejme opevnená hradobným múrom.
Kaštieľ nechali postaviť Suňogovci, majitelia Budatínskeho panstva, do ktorého Radoľa aj s časťou Kysúc patrila. V roku 1658 sa tu spomína veľký majer, kde sa chovalo 50 kráv, 25 sliepok, 10 moriek, 15 husí, 5 pávov, 30 svíň a okolo 800 kusov valašského dobytka. K majeru patrili stodoly, ovocná záhrada, kapustná záhrada, pivovar, dve chmeľnice, mlyn, píla a tiež dva rybníky s kaprami, šťukami a hlavátkami. Na konci 17. a začiatkom 18. storočia v kaštieli preukázateľne žil Gašpar III. Suňog, ktorý nechal kaštieľ prestavať. Pri kaštieli sa vtedy spomínajú stajne a úschovňa kočov a vozov. Na konci 18. storočia sa novými majiteľmi kaštieľa i celého panstva stali Čákiovci.
V neskoršom období slúžil kaštieľ na obytné účely, v sedemdesiatych rokoch prebehla rekonštrukcia a od roku 1983 tu má svoje expozície a výstavné siene Kysucké múzeum.
Slovenskému unikátu neodolali ani Austrálčania, čarovná lúka už rozkvitá Čítajte
