KYSUCKÉ NOVÉ MESTO. Marianna Rakovanová pracuje ako očná lekárka od roku 1986. V decembri zatvorí svoju ambulanciu v Kysuckom Novom Meste. Spolu so zdravotnou sestrou Zuzanou Hellovou odchádza do dôchodku.
Keďže ide o jedinú očnú ambulanciu na Dolných Kysuciach, pacienti majú obavy, že si nenájdu nového odborníka.
Zrakových problémov pribúda
V okrese Kysucké Nové Mesto žije 32 552 obyvateľov. Marianna Rakovanová pokrýva nielen dospelých, ale aj detských pacientov. Práve tých začalo v poslednej dobe pribúdať. Očné chyby majú stúpajúcu tendenciu, lekári to pripisujú najmä času strávenému za zobrazovacími zariadeniami.

„Najmä po covide k nám začalo chodiť oveľa viac detí než dovtedy. Deti omnoho viac sedeli za počítačmi či telefónmi, a to sa podpísalo aj na ich očiach,“ hovorí lekárka Rakovanová.
V oftalmologickej ambulancii v Kysuckom Novom Meste denne vyšetria minimálne 20 pacientov. Jeden človek v ambulancii strávi priemerne 20 minút. Dôvodom je najmä komplexnosť odborného vyšetrenia, ktoré lekár musí urobiť.
Kým doobeda si pacienti musia vziať poradové číslo, poobedia sú vyhradené pre úrazy, pacientov privezených záchrannou zdravotnou službou a onkologických pacientov.
V čakárni stúpa nervozita
Ľudia trávia v čakárni aj niekoľko hodín, kým sa na vyšetrenie dostanú. Mnoho z nich vyčíta aj to, že ambulancia už neprijíma nových pacientov.
Mnohí si svoju nervozitu ventilujú na zdravotnej sestre, ale aj ostatných pacientoch. To, že nedokážu ošetriť každého je však samozrejmé, vzhľadom na to, že sú v okrese jediné.
„Na takúto oblasť sú potrebné minimálne tri očné lekárky, z toho jedna detská. Nie je v našich silách brať všetkých pacientov, hoci veľakrát sme vyšli v ústrety a vzali aj nad rámec našich možností. Pracujeme stále, nemôžeme si dovoliť práceneschopnosť alebo dovolenku, pretože si za seba musíme nájsť náhradu. Ak ju nenájdeme, nemáme možnosť tu nebyť,“ vysvetľuje zdravotná sestra Zuzana Hellová.
„Sme rovnakí ľudia ako pacienti, čo k nám chodia. Rovnako máme vlastné zdravotné problémy, potrebujeme ísť na vyšetrenie, či ostať doma. S pochopením sa však nestretávame,“ hovorí doktorka Marianna Rakovanová, ktorá pacientom pomáha už od roku 1986.

Okrem neustále vyzváňajúceho telefónu a plnej čakárne sa však s požiadavkami pacientov stretávajú aj mimo pracovnej doby. Nákupom či prechádzkam po meste sa už preto vyhýbajú.