KRÁSNO NAD KYSUCOU. Národná diaľničná spoločnosť zverejnila štúdiu pre tretiu etapu úseku D3 Kysucké Nové Mesto, Oščadnica v celkovej dĺžke jedenásť kilometrov, ktorú následne posúdil aj Útvar hodnoty za peniaze Ministerstva financií SR. Dokončenie diaľnice je pre tranzitnou dopravou sužované Kysuce prioritou z dvoch dôvodov. Súčasná cesta kapacitne vôbec nestačí a do roku 2030 musíme dobudovať transeurópsku dopravnú sieť.
V Krásne nad Kysucou sa v stredu 26. júla sa uskutočnilo odborné prerokovanie pripomienok k projektovej dokumentácii za účasti všetkých strán dotknutých výstavbou tohto úseku.
Najviac sa výstavba dotkne práve katastrálneho územia Krásna nad Kysucou, kde budú umiestnené odpočívadlá a Stredisko správy a údržby diaľnice, ktoré je podstatné pre zaistenie údržby celej diaľnice D3 od Žiliny až k štátnym hraniciam s Poľskom.
V článku sa dozviete aj:
- Ako zhodnotil varianty Útvar hodnoty za peniaze ministerstva financií
- Aká je reakcia samospráv na hodnotenie ÚHP
- Ako by sa dal proces výstavby D3 urýchliť
„Konečne vidíme, že sa veci začali posúvať vpred a po dlhých rokoch žiadostí, výziev, petícií, memoránd, argumentácií a protestov sa pomaly blížime ku kľúčovému, historickému okamihu, a to k výstavbe strategickej diaľnice cez Kysuce, ktorá je súčasťou európskej diaľničnej siete. Ak by sa tak nestalo, peniaze vyčlenené na jej dobudovanie by mohli prepadnúť a na diaľnicu by sme zbierali do klobúka. “ vyjadril sa primátor Krásna nad Kysucou Jozef Grapa s tým, že pre Kysuce je najlepšie, aby boli všetky tri úseky stavané v čo najkratšom čase a súbežne.

„Tanseurópsky koridor siete CORE TEN-T Baltic – Adriatic má byť dobudovaný do roku 2030. Tento záväzok plnia všetky okolité štáty Európskej únie okrem Slovenska. Preto žiadame dobudovať chýbajúci úsek D3 najneskôr do roku 2030 a dodržat' harmonogram výstavby schválený vládou Slovenskej republiky, doplnil Grapa.
Tri varianty tretieho úseku
Najdiskutovanejšou otázkou boli tri varianty, ktoré štúdia posudzovala.
Prvý variant za 498 miliónov ráta s vybudovaním novej diaľnice D3 a vedením sprievodnej komunikácie po jestvujúcej ceste I/11. Je stabilizovaným riešením, ktoré je už spracované vo vyšších stupňoch dokumentácie, bol zahájený aj výkup pozemkov. Napriek tomu, že má objektívne lepšie výsledky kľúčových parametrov vo váhovom bodovom hodnotení, boli preverované ďalšie variantné riešenia, ktoré vychádzali lacnejšie.

Ďalší, v tomto prípade najhorší variant za 438 miliónov, ráta s využitím jestvujúcej cesty I/11 pre jeden jazdný pás diaľnice, dobudovaním druhého jazdného pásu diaľnice a vedením sprievodnej komunikácie po jestvujúcej ceste tretej triedy cez časť Blažkov v Krásne nad Kysucou. Tá vedie intravilánom obcí a prináša do nich tranzitnú dopravu.

Aj tretí variant ta 485 miliónov ráta s využitím jestvujúcej cesty I/11 pre jeden jazdný pás diaľnice, dobudovaním druhého jazdného pásu diaľnice a novej sprievodnej komunikácie. Jeho výhodou je napríklad zníženie intenzity dopravy v meste Krásno nad Kysucou alebo možné napojenie rozvojových lokalít na sprievodnú komunikáciu. V kľúčových rozhodujúcich parametroch, ktorými sú termín realizácie, stav prípravy stavby, vplyv na životné prostredie je tento variant výrazne horší ako prvý variant a úspora nákladov oproti variantu jeden dosahuje hodnotu približne tri percentá, čo nie je tak významným prínosom, aby to vyvážilo uvedené nedostatky.
ÚHP považuje diaľnicu za predimenzovanú
Štúdiu realizovateľnosti dostal na stôl Útvar hodnoty (ÚHP) za peniaze ministerstva financií, ktorý zhodnotil efektívnosť investície. Podľa vyjadrenia ÚHP náklady na vybudovanie v štúdií preferovanej alternatívý s vybudovaním D3 ako novostavby, so súčasnou cestou I/11 ako súbežnou cestou, výrazne prevyšujú jej prínosy.

Analytici uznávajú, že súčasná cesta I/11 je preťažená, tvoria sa dopravné zápchy a je potrebné ju skapacitniť, no žiadna z posudzovaných alternatív v štúdií však nepredkladá spoločensky návratné riešenia. Pomer prínosov a nákladov analyzovaných alternatív je v rozmedzí 0,32 – 0,38.

„Súčasný návrh štvorpruhovej diaľnice spolu so súbežnými cestami je predimenzovaným riešením. Diaľnice v plnom profile je v hodné stavať pre dopravné intenzity v rozmedzí 18 – 45 tis. vozidiel denne, pričom prognózované intenzity na úsekoch v projekte výhľadovo nepresiahnu 15 tis. vozidiel. Nízke vyťaženie budúcej diaľnice je spôsobené presunom 4 – 8 tis. vozidiel lokálnej dopravy na súbežné cesty. Príčinou odklonu je výstavba novej, bezplatnej súbežnej cesty I. triedy, ktorá je pre diaľnicu konkurenciou. Zároveň časť dopravy nebude môcť využiť diaľnicu z dôvodu chýbajúcej križovatky, alebo zjazdu v oblasti medzi Ochodnicou a Dunajovom,“ uvádza ÚHP s tým, že prognóza vychádza z dopravného modelu, ktorý bol kalibrovaný na základe očakávaných predajov elektronických diaľničných známok v Žilinskom kraj.