NOVÁ BYSTRICA. Richtárova turistická útulňa v osade Poništovia pod vrchom Opálka (867 m n. m.) v Novej Bystrici zhorela do tla. Postavili ju pred štyrmi rokmi potomkovia dvoch bratov – Jána a Ernesta Poništa, ktorí patrili do Richtárovskej rodiny.
Práve pôvodný Richtárov dom, ovčiareň a stodola sú jediné zachované budovy z tejto osady, ktoré boli pred úplným vysťahovaním obcí Riečnica a Harvelka a zatopením vodným dielom Nová Bystrica prevezené do terajšieho Múzea kysuckej dediny vo Vychylovke.
Podivné je, že oheň nezasiahol nič iné, obhorené sú len stromy v tesnom susedstve, ktoré sa jej dotýkali. Zároveň zhorel aj opodiaľ stojaci drevený prístrešok. Ľudia si preto myslia, že chatku niekto podpálil, svoje podozrenie vyjadrili na sociálnej sieti. Turisti si kladú zas otázku, komu mohla prekážať.
Ostali len oči pre plač a ruženec
„Ako môže niekto len tak zničiť to, čo iný vybudoval v najlepšej dobrej vôli, aby toto krásne obydlie mohlo slúžiť pocestným, ktorí po mnohokrát celodennom putovaní sú šťastní, že si majú kde zložiť batoh a oddýchnuť si. Je mi smutno z tohto, akú dobu žijeme a že si nevieme vážiť to, čo tu máme. Niečia nádherná robota, do ktorej dal dotyčný nielen svoj voľný čas, materiál, ale aj kus srdca, vyšla úplne navnivoč – pre nejaké bezcharakterné indivíduum,“ uviedla pobúrená Lýdia Fričová.
"Ani sa nedá opísať ľútosť, ktorú budeme ešte dlho prežívať. Všetko, čo sme u Poništa na vlastné náklady vybudovali sa dalo rozobrať do posledného klinca. Ak niekomu naše dielo prekážalo, bolo otázkou vzájomnej komunikácie nájsť riešenie a niečo zmeniť, bez nezmyselného a neúctivého zničenia. Človeka, ktorý túto skazu vykonal nám neprináleží hodnotiť a súdiť, lebo svojim činom sa odsúdil sám. Naskytá sa však otázka, či bude v tomto pokračovať a či sa majú obávať aj ďalší rodáci, ktorí si na svojej rodnej hrude budujú spomienkové miesto," vyjadrila sa v mene veľkej rodiny Poništových Miroslava Zubáňová.

"Nepochybujeme o tom, že to bol úmyselný čin. Útulňa bola podpálená v stredu 26. júla, v deň, keď silno pršalo a podpaľač chcel mať istotu, že sa oheň nerozšíri ďalej. Jediné, čo uchránil pred ohňom boli obrázky Panny Márie a svätý ruženec, ktorý nám dal do daru nitriansky diecézny biskup a rodák zo zatopenej Harvelky Viliam Judák pri svojej návšteve. Tieto dva dary sme našli zavesené na informačnej tabuli," doplnila Zubáňová.
Sto kilometrov od rodnej hrudy
Zhorená chatka bola jednou z mála útulní v okolí Novej Bystrice, kde sa mohli turisti schovať pred zlým počasím, respektíve tu prespať a zohriať sa, keďže vo výbave bola aj piecka. Dobrovoľníci vybudovali aj posedenie, ohnisko, nechýbala latrína s luxusným výhľadom na lúku u Novosadov.