SNEŽNICA. Mária Ševčíková bola od malička hlavou v oblakoch. Vo voľnom čase sa túlala mestom, premýšľala a snívala. Tak nejako prirodzene ju to ťahalo k umeniu a stala sa herečkou. Má rada postavy žien, ktoré môžu premýšľať a konať.
„Možno to niekomu znie smiešne, avšak ak sa pozrieme na svet ženských postáv v literatúre, divadle či filme naprieč celou históriou, je tam nesmierne veľké percento žien, čo sa prizerajú, alebo čakajú na pomoc,“ prezrádza v rozhovore 30-ročná herečka.
Kedy prišla prvá myšlienka, že budete herečkou?
Začala som sa uberať touto cestou už na gymnáziu. Mali sme výborný krúžok, každú sobotu sme sa stretávali v škole a pripravovali predstavenie. S odstupom času si uvedomujem, aká silná zostava sme sa tam stretli, z našej generácie sa divadlu či filmu venuje veľa vtedajších študentov.
Vyhodené mačiatka si ľudia fotili na sociálne siete, na pomoc však čakali dva dni Čítajte Myslím, že sme sa tak pekne ťahali. Avšak pri jednom väčšom upratovaní som našla denník z detstva, kde som mala napísané, že by som chcela byť herečka. Tak asi som si to vysnívala skôr.
Ako reagovala vaša rodina na takýto výber povolania? Venuje sa ešte niekto v rodine umeniu?
Rodičia chodievali na moje predstavenia už počas strednej školy, a teda inklinácia k divadlu bola zrejmá, čiže prekvapení neboli. Doma som mala veľmi podporné prostredie. Som z troch sestier a každá sa profesne uberáme úplne iným smerom avšak každú z nás rodičia podporovali. Myslím, že aj preto máme taký pekný vzťah.
Spomeniete si ešte na prijímačky na VŠMU?
Tieto spomienky som asi vytesnila. Samozrejme, myslím to jemne s nadhľadom, ale bol to obrovský stres. Prijímačky trvajú tri dni a skladajú sa z talentových skúšok, fyzického a vedomostného testu. Pamätám si minimum z toho, čo sme mali za zadania. Skôr si pamätám ľudí, z ktorých sa neskôr vykľuli moji spolužiaci.
Je zábavné spomenúť si na počiatočné sympatie či antipatie k ľuďom, s ktorými si potom strávil ďalších päť rokov. VŠMU je špecifická v osobnejšej výuke ako iná vysoká škola.
V čom konkrétne?
V ročníku nás bolo v odbore bábkoherectvo sedem. Keďže som pred VŠMU začala študovať ešte marketing, ktorý som potom nedokončila, aby som mohla študovať divadlo, viem to porovnať. Z počtu 70 ľudí na anonymnej prednáške sa môj každodenný život točil okolo siedmich ľudí.
Turistická útulňa na Kysuciach vyhorela, podpaľač sa zľutoval len nad ružencom od biskupa Čítajte Čo to pre vás znamenalo?
Veľmi blízke vzťahy. Celkom iný svet.
Hrávate v divadle, ale mohli sme vás vidieť aj v seriáloch či študentských filmoch. Dá sa porovnať hranie pred kamerou s hraním v divadle?
