Prestupový ruch sa počas letnej prestávky nevyhol ani klubu z Kysuckého Nového Mesta. U štvrtoligistu zaznamenali viacero príchodov a nás upútal prestup defenzívneho futbalistu Dávida Jaroša. Domov sa totiž vracia absolvent prvoligových akadémií a hráč so skúsenosťami z najvyšších dorasteneckých súťaží.
Sumár a komentáre 4. ligy: Dva góly Dyroffa, Zimku a Macuru, naplno nebodovala len Čadca Čítajte Najskôr Podbrezová, potom Dukla
Dávid Jaroš pochádza z Horného Vadičova, ale s futbalom začínal v jedenástich v Radoli. O dva roky už bol hráčom neďalekého Kysuckého Mesta a netrvalo dlho, kým sa na obzore začal črtať ďalší futbalový presun.
„V U15-tke sme hrali zápas, na ktorom bol skaut z Podbrezovej. Odohral som dobré stretnutie, dal som dva góly hlavičkou. On si ma všimol a oslovil ma. Šiel som na prvú skúšku do Podbrezovej, ktorá mala o mňa záujem, ale vtedy som bol ešte príliš mladý na to, aby som išiel preč od rodiny. Povedali sme si, že tomu dáme ešte rok,“ spomína dnes 19-ročný futbalista.
Rok uplynul, prišla druhá skúška, ktorá už zahŕňala aj obhliadku školského internátu, v ktorom začal mladý nájdený futbalista s úderom novej sezóny bývať. V Podbrezovej odohral dva súťažné ročníky.
„Pri presune do staršieho dorastu mi však bolo povedané, že nemám miesto v kádri. Ponúkli mi buď Pohronie, alebo Banskú Bystricu,“ vymenúva svoje vtedajšie možnosti. Presunul sa o vyše tridsať kilometrov ďalej a ďalšie dve sezóny si odkrútil v banskobystrickej Dukle.
Návrat domov
História však akoby sa opakovala. „Končil som v doraste a v Banskej Bystrici nastal ten istý problém. V áčku bolo na mojej pozícii veľa hráčov a nedostal som príležitosť. Rozhodoval som sa teda, kam pôjdem do mužského tímu. Keďže v tom čase som bol na internáte v Banskej Bystrici, ozvali sa nejaké kluby z tamojšieho okolia, z tretej či štvrtej ligy. Na vysokú školu som tam ale nechcel ísť, potreboval som ísť domov,“ hovorí vyštudovaný elektrotechnik.
Výber sa zúžil na dva kluby z rovnakej ligy, na Staškov a Kysucké Nové Mesto. Čo napokon rozhodlo v prospech bielo-zelených? „V prvom rade som chcel byť bližšie k domovu,“ odpovedá. „Na Staškov je to veľa cestovania. Navyše, už predtým, ako som bol v kontakte so Staškovom, som absolvoval zopár tréningov s áčkom Kysuckého Nového Mesta. Sadla mi partia, v kabíne sú skvelí chalani, zväčša mladší. Mám tu viacero bývalých spoluhráčov z mládežníckych kategórií. To zavážilo. Plus, môj mladší brat Jaroslav hrá za Kysucké Nové Mesto za mládež, takže aj jemu sa budem môcť viac venovať. A dostal som i možnosť trénovať tunajšiu U12-tku ako asistent trénera.“
