KYSUCKÉ NOVÉ MESTO. Trend odchodu mladých šikovných ľudí zo Slovenska sa nedarí zmierniť už niekoľko rokov. Slovákov láka vidina zárobku, ale aj zdokonalenie si cudzieho jazyka či získavanie nových skúseností.
Zbaliť si kufor a odísť za hranice však nie je vôbec jednoduché. Chce to nielen odvahu, ale najmä šikovnosť a húževnatosť. O tom, ako sa od pásovej výroby dostať k vlastnej firme sme sa zhovárali s 30-ročným Petrom Hrošovským.
Do Nemecka ste odišli, keď ste mali 24 rokov. Čo tomu predchádzalo?
Pred odchodom som pracoval ako skúšobný odborný pracovník vo veľkej spoločnosti. Moja práca spočívala v životnostných testoch ložísk a produktov. Ďalej to bolo vyhodnocovanie a spätná analýza chýb a poškodení. Túto prácu som robil takmer päť rokov.

Prečo ste sa rozhodli odísť zo Slovenska?
V prvom rade som si chcel zlepšiť cudzí jazyk. Samozrejme fakt, že zarobím viac peňazí mi v rozhodovaní veľmi pomohol (smiech).
Ako človek nájde prácu v zahraničí? Mali ste tam nejakých známych, ktorí vám pomohli?
Do práce ma zavolal kamarát, ktorý tam už nejaký čas pracoval. Zháňali niekoho, kto ovláda nemčinu a zároveň má vzdelanie v danom odbore. Začal som tam ako klasický robotník, ktorý sa musel naučiť, o čom tá práca vlastne je.
Pracujete v strojárstve. Aké máte v tomto smere vzdelanie?
Vyučený som mechatronik. Je to mierny rozdiel od toho, čo reálne robím, ale je to veľmi podobné. Sú to vlastne tri odbory v jednom, a to strojárstvo, elektrotechnika a výpočtová technika. Asi práve vďaka tej zmesi odborov som to dokázal aplikovať v praxi. Základom je však strojárstvo.
Vystriedali ste za tých šesť rokov firmy alebo pozície?
Vystriedal som aj firmy, aj pozície, aj časti Nemecka. Vždy sa to točilo okolo automobilového priemyslu.
Čelili ste nejakým okolnostiam, na ktoré ste neboli pripravení?
Rozhodne. Nerátal som predovšetkým s oblasťou, do ktorej som sa dostal. Napriek tomu, že som sa roky učil nemčinu, dostal som sa do lokality, kde sa rozprávalo silným nárečím a máločo som rozumel. Treba sa pripraviť na to, že nie to čo sa učíte v škole budete počuť aj v realite.
Čo bývanie? Musí si ho človek hľadať sám?
To je veľmi individuálne. Ja som si prvú prácu našiel cez slovenskú firmu, ktorá toto všetko zabezpečila. Posledný rok a pol si všetko zabezpečujem sám, nepracujem cez sprostredkovateľa, pretože zákazky dostávam priamo ja. Tým pádom aj bývanie riešim sám.
Kde si človek dokáže viac ušetriť, ak berieme do úvahy náklady na bývanie a bežný život? V Nemecku alebo u nás?
V Nemecku sú síce vyššie náklady na bývanie a život, ale určite sa dá viac ušetriť tam. Drvivá väčšina ľudí ale žije v nájomných bytoch a nehnuteľnosť nevlastní, pričom u nás je celkom bežné nehnuteľnosť vlastniť a splácať hypotéku. Ceny za nehnuteľnosti v Nemecku sú naozaj astronomické.

Vy však stále bývate v Kysuckom Novom Meste, napriek tomu, že ste väčšinu času v Nemecku. Nezvažovali ste presťahovať sa tam nastálo?
Nezvažoval. Hoci to bol môj obrovský sen, no tým, že mám to Nemecko precestované, začalo ma to viac ťahať späť domov.
V čom je na Slovensku lepšie?
Asi v ničom (smiech). Narodil som sa na Slovensku a mám Slovensko naozaj rád. A hoci mám jazyk na dobrej úrovni a Nemci dokážu oceniť odbornosť človeka, nikdy ma nebudú brať ako domáceho. A keby aj, mňa to proste ťahá domov.
Začiatkom tohto roka ste založili vlastnú firmu. V čom konkrétne podnikáte?
Podnikám v oblasti, v ktorej pracujem, a to je stavba a výroba špeciálnych strojov pre automobilový priemysel. Ponúkam teda prácu v Nemecku na projektoch, ktoré dostávam. Uprednostňujem ľudí, ktorí vedia aspoň pracovnú nemčinu, alebo skupinky, kde to aspoň niekto jazykovo potiahne.