ČADCA. Tridsaťosemročný Martin Pohančeník žije s rakovinou väčšinu svojho života. Prvú operáciu mozgu absolvoval ešte v roku 2000. Odvtedy podstúpil ďalšie štyri.
Nádory pribúdajú a okrem mozgu mu zákerná choroba napadla aj chrbticu.
Lekári ho považujú za zázrak. Tvrdia, že pri živote ho drží len vlastná vôľa.
Martin nám porozprával svoj inšpiratívny príbeh, ktorý žiaľ nebude mať šťastný koniec. Čas, ktorý mu zostáva, trávi cestovaním po Slovenku a fotografovaním nových miest.
„Celý môj život je odfotený v telefóne,“ prezrádza s úsmevom.
Kedy ste sa dozvedeli, že máte nádor na mozgu?
Od malička ma bolievala hlava, lekárka to vždy pripisovala tomu, že sa dobre učím. Prvú magnetickú rezonanciu som absolvoval, až keď som začal zvracať. Vtedy mi našli na mozgu obrovský nádor.
Od práce za pásom k vlastnej firme. Tridsaťročný Kysučan sa presadil v Nemecku Čítajte Čo nasledovalo?
Podrobné vyšetrenia a rýchla operácia v Banskej Bystrici.
Prebehla podľa očakávaní?
Päť týždňov po nej som sa nedokázal hýbať. Museli ma kŕmiť a pretáčať na posteli, aby som nemal preležaniny. Navyše nádor sa nepodarilo odstrániť celý.
Neurochirurg by možno povedal, že dopadla dobre, pretože som prežil, no z môjho pohľadu dobre nedopadla, pretože sa pokazilo všetko, čo sa dalo. Navyše fakt, že nádor nebol odstránený celý, spôsobil to, že sa mi to po rokoch vrátilo.
Martinov prvý nádor lekári označili za najväčší, aký videli. (zdroj: archív MP)Mali ste okrem bolesti hlavy aj iné príznaky?
Žiadne príznaky okrem bolesti hlavy som si neuvedomoval. Až pri komplexných vyšetreniach sa zistilo, že nedokážem stáť na jednej nohe alebo si chytiť nos so zatvorenými očami. Horšie som tiež videl na jedno oko a počul na jedno ucho.
Kedy ste zistili, že je rakovina späť?
Po dvanástich rokoch od prvej operácie. Akurát som končil vysokú školu s červeným diplomom a chcel som si urobiť vodičský preukaz, aby som získal nejaké lepšie pracovné možnosti. Vtedy som musel podstúpiť ďalšiu magnetickú rezonanciu a zistili mi tri nové nádory na mozgu.
Nasledovala operácia alebo chemoterapia?
Po prvej operácii mi ostala v mozgu diera, ktorá sa naplnila mozgomiešnym mokom. Keď sa mi choroba vrátila, povedali mi, že je to neoperovateľné, pretože by sa mi tá diera zosypala a zabilo by ma to.
Chemoterapiu som nikdy nemal. Podstúpil som ožarovanie, po ktorom mi začali zlyhávať obličky a lámali sa mi kosti. Potom sa už len celé roky zapisovalo, ako nádory rastú.
V rozhovore sa dočítate:
- ako pokračovala Martinova liečba,
- aké možnosti mu lekári ponúkli,
- ako svoju diagnózu psychicky zvláda,
- prečo ho vyhodili z práce,
- prečo ho lekári označili za zázrak,
- či musel držať zdravotné diéty,
- aké alternatívne metódy vyskúšal,
- či dostáva nevyžiadané rady od okolia,
- ako mu pomáha komunita onkologických pacientov,
- aký má názor na eutanáziu.
No napokon vás operovali. Zmenili ste lekára?
To už bolo obdobie, kedy som len čakal, kým si po mňa príde. Aj lekári mi hovorili, že žijem už len silou vlastnej vôle.
Až keď som mal v hlave jedenásť nádorov, našiel som si vďaka komunite onkologických pacientov nového lekára, ktorý ma behom jedného roka zbavil troch nádorov.
Dokopy mám za sebou päť operácií mozgu, čo prežilo len pár ľudí na svete. Z toho čo viem, som na Slovensku jediný.
Vyhodené mačiatka si ľudia fotili na sociálne siete, na pomoc však čakali dva dni Čítajte Ako liečba pokračovala?
Následne mi povedali, že ďalšiu operáciu už mi urobiť nemôžu a poslali ma do onkologického ústavu, kde mi opäť robili kompletné vyšetrenia. Vtedy našli ďalších sedem nádorov na chrbtici. Takže na mozgu ich mám teraz osem a na chrbtici sedem.
Navrhli vám lekári nejaké ďalšie možnosti?
Momentálne neviem, čo bude ďalej. Ak by mi aj nejaký nádor ožarovali, tých ostatných 14 tam bude stále. Keď som s mojim onkológom preberal možnosti, povedal mi, že chemoterapiu mi nedá, pretože na nádory na mozgu sú len dva druhy takýchto liekov a len vďaka tomu, že som ich nemal, ešte žijem.
