ČIERNE. Kysuce, ako súčasť turistického regiónu, kde sa stretávajú hranice Českej republiky, Slovenska a Poľska, disponuje jedinečnými podmienkami na rozvoj horskej turistiky, rekreácie, zimných športov a ďalších voľnočasových aktivít. Blízkosť hraníc vytvára potenciál pre rozvoj regiónov v pohraničí aj vďaka cestovnému ruchu, ktorý sa môže rozvíjať aj s podporou Európskej únie prostredníctvom cezhraničnej spolupráce.
Hoci sa niektoré beskydské vidiecke obce vyprofilovali ako obce rekreačné, na väčšine území bol ich turistický potenciál, obzvlášť vo formách voľnočasového cestovného ruchu využívaný len obmedzene.
Združenie miest a obcí usporiadalo koncom augusta v obci Čierne, ktoré je srdcom Trojmedzia, miesta stretnutia troch štátov, podujatie Úskalia a slasti rozvoja cestovného ruchu v regióne Beskydy. Jeho účelom bolo poukázať práve na problémy, ktoré vznikajú pri čerpaní peňazí z Európskej únie, s ktorými sa stretávajú samosprávy.
Starosta Čierneho Peter Staňo sa vyjadril, že konkurencieshopnosť regiónu Trojmedzia ako aj celých Kysúc bude závislá hlavne na množstve investícií do služieb a produktov cestovného ruchu.
Kysucami sa prehnala búrka.Trhala strechy, padali stromy, dediny ostali bez elektriny Čítajte "Podnikateľský sektor prednedávnom utrpel veľké straty oproti susedom v Česku a Poľsku. Z nášho pohľadu služby v zahraničí fungujú rovnako ako pred pandémiou Covid-19, na Slovensku akoby sa len rozbiehali. Výrazný prepad kvality spôsobil aj úbytok personálu v službách. Hlavný dôraz bude treba klásť na dlhodobý systematický vývoj, aby sme sa priblížili susedným krajinám, podotkol v úvodnom príhovore Staňo s tým, že dôležitá bude podpora od štátu a zníženie byrokratickej záťaže pre obce aj malých a stredných podnikateľov a lepšia dostupnosť k získavaniu zdrojov z projektov Európskej únie.
Konferencie sa zúčastnili okrem štyroch desiatok starostov a primátorov zo všetkých kútov Slovenska aj podpredseda Združenia miest a obcí Slovenska Branislav Tréger a štátna takomníčka rezortu dopravy Katarína Bruncková. Hosťami boli aj Dawid Lasek, podpredseda Združenia Karpatského euroregiónu z Poľska či predseda Sekcie cestovného ruchu a kúpeľníctva ZMOS a primátor mesta Piešťany Peter Jančovič.
Peniaze v nedohľadne?
V úvode štátna tajomníčka uviedla ako dobrý príklad čerpania peňazí z z Európskej únie susedné Poľsko, ktoré má vyčerpané takmer všetky peniaze. Spomenula tiež, že peniaze, ktoré by už mali byť v tomto programovacom období čerpané, stále neprúdia na rozvoj miest a obcí.
Nový cyklochodník spojí atraktivity kysuckého pohraničia Čítajte „Na strane jednej pozitívne vnímam to, že padlo rozhodnutie, ktorým sa prenieslo rozhodovanie o časti eurofondov priamo na samosprávy, respektíve na integrované územné stratégie, v rámci ktorých vznikne Rada partnerstva. To znamená, že o projektoch v regióne a o finančných prostriedkoch z eurofondov na tieto projekty bude rozhodovať priamo ten daný región. Na strane druhej tým, že došlo ku kompletnej zmene systému oproti minulému programovaciemu obdobiu, tak celá administratíva okolo toho, nastavovanie jednotlivých rozhodovacích procesov a všetky administratívne úkony okolo toho príliš dlho trvajú. Tým sa dostávame do určitého časového sklzu a tie peniaze, ktoré sa už v podstate mohli čerpať, zatiaľ nie sú cez otvorené výzvy využité, pretože stále sme iba v rovine prvotných administratívnych úkonov. Vnímam to ako negatívny fakt,“ uviedla Bruncková.
Podpredseda ZMOS-u Branislav Tréger podotkol, že obce a mestá si splnili domácu úlohu a v rámci rád partnerstva zásobníky schválili.
„Problém je to, že alokácie zdrojov nie sú dostatočné. Veľmi komplikovaný je AJ spôsob vyhodnocovania pridelenia prostriedkov s tým, že niektoré vyzvy doteraz vyhlásené neboli. Problémom je aj obrovská táto byrokracia. Sme najkomplikovanejší v rámci V-štvorky čo sa týka čerpania fondov a ešte horšie na tom je to, že sme vstúpili do obdobia, kedy sa menili vlády a toto situáciu ešte viac skomplikovalo.
Priepastne rozdiely v čerpaní medzi štátmi
Čerpanie peňazí z fondov EÚ v Čechách a Slovensku a hlavné problémy pomenoval Starosta Čierneho Peter Staňo, ktorý starostoval aj dedinke Hrčava na českej strane hranice.
FOTO: Pozrite si hubárske úlovky z Kysúc Čítajte „Je prirodzené, že mestá a obce v pohraničí sa porovnávajú so susedmi. A tie rozdiely sú viditeľné hlavne v investíciách ale aj v podpore. Tým, že každý deň prebieham hranicou vidím, že ten hendikep podpory na slovensku je evidentný. Konferencia upozornila na negatíva a zároveň je potrebné, aby sme sa z týchto vecí poučili a načerpali od ostatných inšpiráciu,“ povedal Peter Staňo.
Podľa jeho slove je pozitívom, že Kysuce ešte nie sú „preturistikované“. Pre porovnanie obec Istebna kúsok za hranicou je veľká obec, no cestovný ruch a agroturistika sú pre nich priorita. Obec s 12000 obyvateľmi má registrovaných 160 objektov na prenájom. Sú tam múzeá, amfiteátre, bežecké trasy. Celá obec sa v jednej veci sústredila na ten cestovný ruch. V obci majú minimálne 1200 - 1500 postelí v rámci ubytovacích kapacít pre hostí.
„Poloha Kysúc v blízkosti Poľska dáva obrovskú šancu napredovať v ich rozvoji a dobiehať turistické centrá, ktoré považujeme za top. Je to otázka niekoľko desiatok rokov, počas ktorých sa všetko toto buduje systematicky. Záleží to od toho, koľko si nastavíme administratívnych prekážok, o koľko ťažšie sa k peniazom z fondov dostaneme,“ vysvetlil Staňo.
Dodal, že byrokracia odrádza od dotácií aj súkromný sektor.
„Pre Poľsko a Českú republiku sú dotácie bežné, tu na Slovensku ľudí odrádza byrokratická záťaž a následné kontroly odradzujú. Tým pádom sa spomaľuje celý ten proces napredovania,“ uzavrel starosta Čierneho Peter Staňo.
Česi otvorili napojenie D48 na budúcu D3. Slováci stále čakajú, či ju vôbec treba Čítajte
