KORŇA. Elektrickú energiu používa denne každý jeden z nás. Málokto sa však zaoberá jej vznikom, problémami a efektivitou. Hoci toto odvetvie bolo dlho považované za čisto mužské, dnes v ňom nájdeme aj veľa šikovných žien.
O tom, aké je to pracovať v prevažne mužskom kolektíve, najčastejších omyloch týkajúcich sa jadrovej energetiky, o solárnej energii, no aj o tom, ako sa dá z malej kysuckej základky dostať až k vede nám v inšpiratívnom rozhovore porozprávala absolventka jadrovej energetiky Veronika Lučanská.
„Aj keď sa bude zdať, že toto odvetvie je čisto mužské, dnes tomu už nie je tak. Nás žien je v jadrovej energetike pomerne dosť. Napríklad predsedníčky Úradu jadrového dozoru na Slovensku a aj Státního úřadu pro jadernou bezpečnost v Českej republike sú ženy, takže to tu máme celkom pod palcom,“ hovorí s úsmevom 37-ročná Veronika.
Ako vyzerala vaša cesta k práci vedkyne?
Pre mňa štúdium jadrovej energetiky nebola jednoznačná voľba. Po vyštudovaní gymnázia Ľudovíta Štúra v Turzovke som okrem iného bola prijatá na Fakultu elektrotechniky a informatiky v Bratislave, ktorú som začala navštevovať.

Rada som sa učila matematiku, fyziku a informatiku, a vedela som, že by som rada pokračovala práve týmto smerom. Aby som vám priblížila podmienky, do ktorých som nastúpila, musím sa priznať, že to bol pre mňa celkom kultúrny šok.
Do ročníka odboru Elektrotechnika prijali vrátane mňa len tri študentky a uspieť medzi veľmi technicky zdatnými a inteligentnými chalanmi bola pre nás baby celkom výzva.
Napriek tomu sme všetky tri skončili inžinierske štúdium a ja som si neskôr dokončila doktorát. Myslím, že nás chalani mali radi a navzájom sme si pomáhali, dokonca som ako prváčka kreslila výkresy tretiakom, ale to je iný príbeh.
Potom ste si však museli vybrať konkrétny smer.
Áno, na bakalárskom štúdiu sme sa mali rozhodnúť, ktorým smerom sa bude odvíjať naše inžinierske štúdium. Moja voľba padla práve na odbor jadrová energetika. Tento odbor nepatrí medzi najľahšie, no spája v sebe celé spektrum technických odvetví.
Táto komplexnosť a to, že jej výsledkom je elektrická energia, ktorú potrebuje každý z nás je jednoducho pre zanieteného technika fascinujúca. Samozrejme nemôžem rozpisovať, čo všetko zahŕňa, no dodnes sa pozerám na toto odvetvie s rešpektom a obdivom.
V rozhovore sa dočítate:
- či sa Veronika túžila stať vedkyňou už v detstve,
- v čom spočíva jej práca,
- ako sa jej pracuje v mužskom odvetví,
- či sa stretla s neprajníkmi,
- čo je na jej práci zaujímavé, a čo je naopak povinnou jazdou,
- aké sú výhody a nevýhody jadrovej energie,
- aké sú najčastejšie omyly týkajúce sa jadrovej energetiky,
- či je toto odvetvie naozaj jedným z najzložitejších.
Na vysokej škole ste získali titul študent roka. Tiež máte na konte cenu vedy a techniky. Je to tým, že vám je to, čo študujete tak blízke, alebo ste sa museli veľa „bifliť“?
Nikdy som sa „nebiflila“, neviem to. Všetko čo som sa učila, muselo mať logiku, súvislosť, inak mi to do rána vypadlo z hlavy. Preto mi nikdy nešli cudzie jazyky, aj keď ma životné okolnosti priviedli k ich pravidelnému používaniu.
Áno, počas doktorandského štúdia som získala ocenenie študent roka za dosiahnuté vynikajúce študijné výsledky. Samozrejme, pre každého by to bol príjemný pocit a ja som nebola výnimkou, aj keď obdobie začiatku doktoratúry považujem za jedno z najnáročnejších v mojom štúdiu.
Z bezpečnostných analýz pre jadrové elektrárne, ktoré som riešila počas inžinierskeho štúdia v spolupráci s Výskumným ústavom jadrovej energetiky v Trnave, som prešla na materiálový výskum radiačne poškodených ocelí.

Bola to veľká výzva a bez podpory určitých ľudí v mojom okolí a rodiny by to bolo veľmi náročné. Začala som cestovať po rôznych laboratóriách v Európe a prvé výsledky, skúsenosti a publikácie na medzinárodnej úrovni nedali na seba dlho čakať.
Úspechy celého tímu neostali nepovšimnuté, výsledkom čoho boli ceny Študent roka Slovenskej Technickej Univerzity v Bratislave a Vedecko-technický tím roka.