ZBOROV NAD BYSTRICOU. V parčíku za kostolom Nepoškvrneného Počatia Panny Márie odhalili bustu poprednému slovenskému sochárovi Alexandrovi Trizuljakovi, autorovi unikátneho zborovského skvostu, štyri metre vysokého kríža a korpusu Ukrižovaného Ježiša Krista z duralumínia, ktorý je dominantou miestneho kostola.
Bustu, ktorej autorkou je umelcova dcéra Mária, slávnostne odhalili ďalšie tri dcéry, Pavla, Katarína a Alžbeta. Umiestnená je na podstavci z oceľových plátov s esteticky pôsobivou hrdzavou patinou, ktorý vznikol v dielni kysuckého architekta a výtvarníka Stanislava Mikovčáka. Priamo v pamätníku je integrovaná pietna plocha na uloženie kvetov a vencov.
„Je to pre našu rodinu veľká pocta. Busta je na mieste, kde sa otcova práca zachovala v takom stave, ako ju zanechal. Kysuce boli otcovi citovo aj ľudsky veľmi blízke. Keď tu pracoval na soche Ježiša Krista, často sme ho s mamou navštevovali. Ja som sa na Kysuciach ocitol v roku 1973, keď otec prácu dokončoval. Aj keď som vtedy bol malý chlapec, pamätám si, ako sme zbierali hríby, chodili sa chladiť do riečky Bystrica. Vtedy som videl otca šťastného a spokojného,“ uviedol pre redakciu MY Kysuce Alexander Trizuljak mladší, ktorý prítomným priblížil aj život a dielo umelca.
Historický deň premenil obranné valy v Čiernom na stredovekú dedinu Čítajte Podľa slov starostu Zborova nad Bystricou Juraja Hlavatého má Alexander Trizuljak v dejinách obce veľký význam a dôležitosť.
„Zborovský kostol je pýchou nielen Zborovčanov, ale aj Kysúc. Keď človek vstúpi dovnútra, do oka mu padne kríž s Ježišom Kristom od tohto nadaného sochára. Preto je Alexander Trizuljak osobnosťou, ktorá bola, je aj bude spätá so zborovským kostolom. Preto sme sa pri okrúhlom jubileu vysviacky nášho kostola rozhodli umiestniť bustu, dar od rodiny Trizuljakovcov, do parku za obecným úradom. Spoločne s obecným zastupiteľstvom sme sa uzniesli, že bude niesť aj meno tohto umelca,“ informoval Juraj Hlavatý.
Slávnostného aktu sa zúčastnili okrem Trizuljakovych potomkov aj starostovia okolitých obcí, zástupcovia kultúrnych inštitúcií a ďalší hostia. Pamätník umelcovi posvätil duchovný otec Peter Škor.
Ako ďalej priblížil starosta obce, odhalenie busty Alexandra Triuzljaka je jedinečným, no nie jediným podujatím, ktoré má pripomenúť polstoročnicu vysviacky zborovského kostola 8. decembra 1973.
„V rámci päťdesiateho výročia sme začali minulú nedeľu 10. septembra, kedy sme otvorili výstavu starých fotografií z výstavby kostola od roku 1969 do roku 1973. Usporiadali sme spolu s Kysuckým kultúrnym strediskom aj súťaž o najkrajšiu fotografiu z kostola, pripravujeme súťaž o najkrajšiu maľbu so sakrálnou tematikou zo Zborova nad Bystricou. Vyvrcholením bude 9. decembra galavečer venovaný oslavám 50. výročia posviacky kostola,“ doplnil Juraj hlavatý s tým, že v kostole odslúžia omše aj traja biskupi, Viliam Judák, František Rábek a Tomáš Galis.
Príbuzní dali rekonštrukcii zelenú. Na Kysuciach opravia unikátnu hrobku, roky chátrala Čítajte Kostol v Zborove nad Bystricou je jeden z mála na Slovensku, ktorý sa podarilo postaviť v čase komunizmu. Zborovčanom sa spoločne s vtedajším správcom farnosti Ľudovítom Balážim podarilo od roku 1968 do roku 1973 s problémami vybudovať kostol v tvare sedemcípej hviezdy.
Tento svätostánok je pýchou obce a je v ňom niekoľko umeleckých zaujmavostí a netradičných architektonických prvkov. Patrí medzi ne už vyššie spomínané dielo Alexandra Trizuljaka aj 40 kusov nádherných okenných vitráží od maliara Vincenta Hložníka. Preto sa tomuto kostolu hovorí aj „Kysucká Sixtínska kaplnka“.
V Zborove nad Bystricou bola pred vybudovaním kostola iba neskorobaroková kaplnka Ružencovej Panny Márie. Veriacim slúžila od roku 1870 a dnes je v Múzeu kysuckej dediny v Novej Bystrici – Vychylovke.
Alexander Trizuljak
Alexander Trizuljak (1921 – 1990), sochár, organizátor kultúrneho diania na Slovensku, spoluautor koncepcie nejednej kultúrnej inštitúcie či aktivity, je jednou z významných osobností moderného umenia na Slovensku. Je zároveň priekopníkom moderných technológií v sochárstve druhej polovice 20. storočia.
Mnohé z diel Alexandra Trizuliaka zdobia ulice a námestia slovenských miest a jeho tvorba je zastúpená napríklad tiež v zbierkach Slovenskej národnej galérie (SNG) v Bratislave či v Národnej galérii v Prahe.
Verejne najznámejším dielom umelca je socha vojaka na pylóne bratislavského Slavína. Pamätník Víťazstvo slávnostne odhalili na jar roku 1960. Svojím významom, ale aj rozmermi, technickou a umeleckou koncepciou nemal a dodnes nemá v histórii slovenského sochárstva konkurenciu.
V období normalizácie sa Alexander Trizuljak venoval najmä sakrálnej sochárskej, interiérovej a portrétnej tvorbe. Vymodeloval viacero podobizní známych osobností z vedeckého a umeleckého prostredia. Vytvoril množstvo plastík s náboženskou tematikou, sochy svätých, návrhy na oltáre a svätostánky.
Počas svojho tvorivého života participoval na výtvarnej výzdobe 26 kostolov na Slovensku. V roku 2006 získal in memoriam Cenu Fra Angelica, ktorú udeľuje Rada pre vedu, vzdelanie a kultúru Konferencie biskupov Slovenska (KBS) za významný prínos pri tvorbe a šírení kresťanského umenia a kultúry na Slovensku.
Zaslúžilý umelec Alexander Trizuljak zomrel 15. októbra 1990 v Bratislave, vo veku 69 rokov. Pochovaný je na cintoríne v bratislavskom Slávičom údolí.
Žije v obci, ktorej názov sa spája so snehom. Muž pestuje hurmikaki, banány či palmy Čítajte
