ČIERNE. Hoci na Slovensku máme vyše desať percent žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, väčšina z nich sa vzdeláva v špeciálnych školách. To je často kontraproduktívne a pre rodiny veľmi náročne.
Najbližšia takáto škola sa totiž môže nachádzať aj stovky kilometrov od bydliska dieťaťa.
Čoraz viac škôl sa však prikláňa k myšlienke inkluzívneho vzdelávania, ktorej základom je poskytnúť všetkým deťom bez rozdielu čo najlepšiu úroveň vzdelávania s ohľadom na ich individuálne potreby.
Takúto školu má aj pohraničná kysucká obec Čierne, ktorej riaditeľ sa rozhodol urobiť maximum pre osemročného Adama, ktorý trpí vážnym zrakovým postihnutím.
O jeho ceste za vzdelaním sme sa zhovárali s jeho mamou, 35-ročnou Evou Gregušovou.
Nemocnica v Čadci prišla o milióny z Plánu obnovy. Detské oddelenie prerábajú vďaka sponzorom Čítajte Máte 13 ročnú dcérku Vanesu a osemročného syna Adama. Mali ste počas druhého tehotenstva nejaké komplikácie, ktoré by naznačovali, že niečo nemusí byť v poriadku?
Tehotenstvo bolo úplne v poriadku. No keď mal Adamko tri mesiace, začala som si všímať, že nejako extra nereaguje. No keďže sa narodil trošku skôr, pripisovala som tomu aj jeho neskorší vývoj.
Kedy ste sa rozhodli navštíviť lekára?
Keď mal tie tri mesiace. Bola som si istá, že niečo videl, pretože sa pozeral na hračky, ale akoby nedokázal pohľad fixovať. Išli sme teda k lekárovi, odkiaľ nás poslali rovno do Bratislavy na špeciálne vyšetrenie. Diagnóza znela Norrieho syndróm a úplná slepota.
V rozhovore sa dočítate:
- ako Adamovi rodičia riešili otázku vzdelávania,
- kde je najbližšia škola pre deti so zrakovým hendikepom,
- prečo Adam nemohol chodiť do škôlky ako iné deti,
- prečo sa jeho mama rozhodla študovať pedagogiku,
- ako sa Adamovi podarilo nájsť základnú školu,
- ako sa mu darí v škole a aké pomôcky potrebuje,
- prečo je integrácia dôležitá,
- či sa Adam stretol so šikanou,
- čím chce byť, keď vyrastie,
- ako jeho mama vidí jeho budúcnosť,
- či sa niekedy Adam pýta, prečo je iný ako ostatné deti.
Dá sa táto diagnóza liečiť? Aké sú prognózy?
Je to diagnóza, s ktorou sa treba naučiť žiť. Čo medicína prinesie v budúcnosti, to ešte len uvidíme. V každom prípade by som Adamovi nedala urobiť žiadny zákrok, ktorý by prinášal väčšie riziká. Adam žije plnohodnotný život. Hoci ho má ťažší než zdravé deti, o to viac si ho vie vážiť a užívať.
Je niečo, čo Adamko nemôže robiť a jeho rovesníci áno?
Keďže okrem poškodeného zraku nemá žiadny iný hendikep, robí veľmi veľa vecí ako jeho rovesníci. Jediné čo naozaj nesmie, je skákanie na trampolíne, pretože by hrozilo úplné odtrhnutie sietnice a nezostalo by mu ani to zvyškové videnie, ktoré ešte má.
Žije v obci, ktorej názov sa spája so snehom. Muž pestuje hurmikaki, banány či palmy Čítajte Ako mu pomáha toto videnie? Čo konkrétne ešte vidí?
Bolo nám povedané, že Adam je úplne nevidiaci. No napríklad vidí prekážky, hoci v neznámom prostredí sa pohybuje opatrne. Rozlišuje tiež svetlo a tmu.
V prvom rade som však nesmierne šťastná, že vidí aspoň niečo z nášho sveta a nemusí si v hlávke vytvárať vlastný. Vie ako vyzerám, vie ako svieti slnko, pozná farby. Je úžasné, že to mohol zažiť. A stále ešte nejakým spôsobom zažíva. On mi aj veľakrát povie, že niečo vidí. A to je úžasný pocit.
Čo ma však trápilo, bolo to, že mu zrakový hendikep znemožnil normálne vzdelávanie.
