ČADCA. Streda 4. októbra patrí zvieratám na celom svete, v tento deň si pripomíname Svetový deň zvierat. Vyhlásený bol na konferencii ekológov vo Florencii už v roku 1931.
Veterinárny lekár Andrej Renčko pôsobí v Čadci už deväť rokov. Za ten čas si vybudoval nielen širokú klientelu, tiež získal vážnosť a uznanie vo svojej profesii. Porozprávali sme sa s ním o tom, prečo si treba pripomínať Svetový deň zvierat.
V rozhovore sa dozviete:
- ako veterinár spolupracuje s políciou aj horskou službou
- s akými vzácnymi zvieratami sa stretáva v prírode
- ako môžeme pomôcť zvieratám a prírode
Pred piatimi rokmi nastal na Slovensku významný posun vo vnímaní vzťahu ku zvieratám. Od roku 2018 začala na Slovensku platiť novela zákona o veterinárnej starostlivosti, podľa ktorej už zviera nie je vec ale živá, cítiaca bytosť.
Pred tromi rokmi sa stalo týranie zvieraťa trestným činom, za ktorý hrozí trest odňatia slobody až na 2 roky.
Česi a Poliaci kontrolujú hranice, v Milošovej chytili dodávku s migrantmi. Vodič ušiel Čítajte Od januára minulého roka platí zákaz držania psov na reťaziach, pre psy narodené po tomto dátume. Pre psy narodené skôr, platí tento zákaz od januára 2024. Prechodné obdobie je potrebné na to, aby sa všetci držitelia zvierat stihli na toto obdobie pripraviť.
Štvrtý október je deň zvierat, prečo je potrebné si ho pripomínať?
Tento deň bol vybratý, pretože pripadá na sviatok sv. Františka – patróna zvierat, ekológov, ekológie a zoológie.
Má nám pripomínať, že na tejto planéte nežijeme sami, ale delíme sa o ňu s našimi spolupútnikmi aj z ríše zvierat. Pripomína krásu prírody a jej rôznorodosť.
Dáva nám na vedomie, že treba pozorovať, tešiť sa, ale aj starať o životné prostredie.
Ako môžeme pomôcť zvieratám, spríjemniť im život? Prípadne, čo robíte vy, aby bol ich život krajší?
Prvoradý je záujem a vôľa pomôcť – to mi hovoril dedo. Potom, samozrejme, schopnosti a možnosti - tie sa dajú zlepšovať, a nejaké technické vybavenie.
Existuje také poľské porekadlo – Dľa chcuncego- nic trudnego – Kysučania tomu rozumejú, hovorí to samo.
A čo robím nad rámec povinností ja? Napríklad robím prednášky pre deti o kŕmení vtákov, turistike. Aj teraz som bol v škole v Rakovej, prednedávnom v knižnici v Považskej Bystrici.
Prezradíte aj konkrétne opatrenia, aby sa aj čitatelia inšpirovali?
Vytvorte miesto, kde sa zvieratá budú cítiť dobre, nechajte na záhrade kopu lístia pre ježkov, osaďte búdky a kŕmidlá pre vtáky či veveričky. Vhodné je tiež zakomponovať misku s vodou, aby nás navštívili včielky, motýle aj iný hmyz.
Odneste srnkám seno, alebo im kúpte kus kamennej soli. Spýtajte sa v útulku alebo aj u vášho veterinára, či niečo nepotrebujú, napríklad nejaké deky, alebo pomoc pri starostlivosti o zverencov a pacientov.
Spolupracujete aj s inými zložkami – políciou, úradmi, ochranármi aj so záchranármi z horskej služby. Ako vyzerá taká spolupráca?
Ktorákoľvek profesia v medicínskej oblasti si vyžaduje celého človeka, obrovské nasadenie, neustále vzdelávanie a v neposlednom rade vysokú mieru profesionality, ľudskosti a pokory.
Spolupracujem s rôznymi organizáciami. Ide o chovateľské kluby, školy, záujmové krúžky, horolezcov, jaskyniarov, požiarnikov, turistov, múzeá, je toho viac, no a v neposlednom rade aj s novinármi.
Úrad a ochranári rozhodli, podujatia a omše pri lesných kaplnkách dostali zelenú Čítajte Táto spolupráca je nevyhnutná. Niekedy, v komplikovaných situáciách, človek sám nedokáže pomôcť. Pomáhajú ľudia a aj zvieratá. Auto mi už gazdovia ťahali s koňom. Aj takí elektrikári, keď napadne množstvo snehu na horných Kysuciach, používajú koňa.
Platí to aj naopak. Všetci sme prepojení aj pracovne. Uvediem príklad – ja vytvorím veľké búdky pre sovy. Dlabané, tie majú najradšej. No a na montáž na hrebeňoch hôr si vždy raz ročne prizývam parťákov s horolezeckými skúsenosťami. A kto už je len povolanejší ako členovia horskej záchrannej služby? Samozrejme, v čase súkromného voľna.
