ČIERNE. Október sa nazýva mesiac redykov, teda obradných prechodov pastierov so stádami oviec z paše a zo salašov do dediny. Farby jesene sa prelínajú s pohľadom na stovky oviec schádzajúcich z pasienkov. To, čo sa počas víkendu dialo na Kysuciach, by ste si pravdepodobne priali vidieť na vlastné oči.
Prvý jesenný redyk, ktorý usporiadali v Čiernom uplynulú sobotu 14. októbra, bol plný tradícií, spevu, tanca aj regionálnych jedál. Tradícia známa niekoľko storočí súvisiaca s osídľovaním nášho územia Valašskou kolonizáciou ožila na lúke na Dželniciach.
"Tak, ako jarné Slávnosti Býka pastiersku sezónu otvorili a vyhnali stáda dobytka na hole, jesenný redyk sezónu tradične ukončil. Odchod a príchod bačov, valachov a oviec do horských oblastí sprevádzali magické rituály, ktorých cieľom bolo chrániť stádo pred zlými silami a zaručiť úspešné spásanie a bezpečný návrat oviec do dediny," informoval starosta Čierneho Peter Staňo, ktorý je zároveň farmárom, k tradícii redykov má preto veľmi blízko.
"Veď ide hlavne o stretnutia ľudí, ktorí žijú a pracujú na trojmedzí, je jedno za akou časťou hranice, majú vzťah k spoločnému kultúrnemu základu a chcú spoznať kultúrne bohatstvo tunajšieho ľudu, tiež bohatstvo a jedinečnosť kysuckej prírody a možnosť rozvoja horských oblastí," uviedol Staňo.
Boj s reklamným smogom: Bannery na budove v centre Čadce nahradila maľba drotára Čítajte Obnovenie tejto obyčaje si okamžite získalo široké publikum. Turisti spoza hraníc, rodiny s deťmi aj náhodní okoloidúci, všetci obdivovali slávnostný prechod pastierov so svojimi ovečkami.
„Je známe, že ľuďom, no hlavne deťom sa najviac páčia ovečky. Každý sa chce takejto ovečky dotknúť a odfotiť sa s ňou. Pôsobivá je aj goralská tradícia, kapely, spev a samozrejme občerstvenie. Ľudia chcú ochutnať regionálne jedlá. Mnohé z týchto jedál sú veľmi chutné, aj keď špecifické a možno, že dnes nezodpovedajú úplne modernej gastronómii. Ale je to naše kultúrne dedičstvo, takže sa ho snažíme uchovávať,“ doplnil starosta Čierneho.
História a magické rituály
Ovčiarsky rok sa skončil na Mitra (Demetra). Salašník s bačom porovnali príjmy a výdavky a čo zostalo, salašný výbor rozhodol, koľko peňazí sa nechá na budúci rok a čo sa rozdelí medzi gazdov. Bola to rosácka, na ktorej sa pilo, jedlo, ale tiež sa uzatvorila zmluva a dal sa preddavok bačovi a valachom, že aj budúci rok budú bačovať.
„Ovečky prišli z hôr vypasené a pripustené. Bačovia museli okrem pasenia oviec a dojenia, či výroby syra ovládať aj iné remeslá, museli byť plemenári aj veterinári. Keď prišli z grúňov, boli ovce opäť rozdelené medzi gazdov, kde prezimujú, na jar dajú mláďatá a vo februári, marci opäť poputujú s pastiermi na lúky,“ vysvetlil Peter Staňo a dodal, že táto tradícia sa opakuje už po celé generácie, len sa na ňu akosi prizabudlo. Je to úžasná príležitosť dozvedieť sa viac o pastierskej kultúre.
Mladí architekti z Kysúc opäť medzi najlepšími, ich diela poznajú najmä v zahraničí Čítajte Za zvukov trombitov Piotra Kukuczku v tento slávnostný deň Karol Pecko, hlavný gazda družstva Čierne – Svrčinovec priviedol spoločne s ovčiarskymi majstrami stádo späť do dediny. V čele sprievodu kráčali aj Michal Staszovski, Michal Milerski, Peter Staňo, Jozef Potočár. Pred nimi na konských povozoch vyspevovali a vyhrávali členovia folklórnych skupín.
Aj návrat do dediny bol sprevádzaný rôznymi rituálmi. Pri odchode zo salaša bača uhasil oheň, ktorý musel horieť od prvého redyku - prvého dňa na salaši, rozlúčil sa s kolibou znamením kríža, pomodlí sa a potom ho oblial vodou. Kolibu zabezpečil na zimu a zatvoril. Bol to deň, keď pastieri vyrábali čarovné palice, ktoré slúžili na odohnanie zlých síl, ba aj samotného diabla.
