ČADCA. Zážitkovú gastronómiu vyhľadáva čoraz viac ľudí. Chcú si dopriať nezabudnuteľný kulinársky zážitok. Svoje o tom vie aj 44-ročná Zuzana Huríková z Čadce, ktorá dnes vlastní luxusnú reštauráciu Genuss hoch 12 v rakúskych Alpách.
Okrem skvelého jedla zaujme aj nádherné prostredie horskej chaty na svahu Zwölferkogel a rakúska príroda. Ambiciózna podnikateľka nám porozprávala o svojom vycestovaní za hranice, o začiatkoch v gastro sektore aj o vlastnom podniku, ktorý je jej splneným snom.
V zahraničí ste už 23 rokov. Prečo ste sa rozhodli odísť?
Keď som mala 21 rokov, priateľ sa zabil na motorke. Bola som tak nesmierne ubolená a utrápená. Myslela som si, že jediné čo mi pomôže, je ujsť. Odišla som preto do Švajčiarska.
Mládež na Kysuciach vymenila nočné kluby za workoutové ihrisko. Môže za to majster sveta Čítajte Prečo práve do Švajčiarska?
Môj bývalý šéf tam mal nejaké kontakty, tak mi pomohol nájsť prácu. Bola som u jedného profesionálneho krajčíra, ktorý opravoval odevy pre značkové obchody. Ja som tie veci následne nosila späť do butikov. Bola to z veľkej časti celkom zbytočná pozícia, proste ma len ľutoval a chcel mi pomôcť.
Ovládali ste jazyk?
Absolútne nie. Ja som si skrátka len zbalila kufor, pas a pár frankov. Keď sa na to pozriem spätne, bol to naozaj odvážny krok, ktorého je schopný len mladý a ubolený človek.
Vo Švajčiarsku bolo však naozaj náročné vybaviť pracovné povolenie. Aby som tam nebola na čierno, a tak som sa po nejakom čase na chvíľu vrátila domov.
Na Slovensko?
Najskôr do Nemecka a následne do Rakúska. A tam som hneď vedela, že som tam doma. Rakúsko a jeho obyvatelia sa mi od prvého momentu dotkli srdca.
Ovládate nemčinu?
Dnes áno (smiech). Zo školy som vedela spisovnú nemčinu, ktorá mi bola absolútne nanič. Nerozumela som ani slovko. Nielen preto, že som ten jazyk neovládala v praxi, ale že sa tam takmer všade rozpráva nejakým nárečím a dialektom. Človek si musí zvyknúť.
V rozhovore sa dočítate:
- či Zuzana potrebovala prax na prácu gastrosektore,
- aký bol jej začiatok podnikania a čo mu predchádzalo,
- ako našla vhodný priestor na reštauráciu,
- čo im prekazilo otvorenie sezóny,
- v čom je Zuzanina reštaurácia výnimočná,
- aká klientela tam chodí,
- ako tvorili jedálny lístok a kde nakupujú suroviny,
- čo ju na podnikaní prekvapilo,
- čo odkazuje ľuďom, ktorí váhajú s vycestovaním do zahraničia.
Chceli ste sa niekedy vrátiť domov?
Jediné, čo mi chýba je moja rodina, za ktorou sa vždy rada vrátim na Kysuce. No viem, že chcem žiť tu, v Rakúsku.
V Rakúsku ste pracovali v gastro sektore.
Áno, aj. V práci som varila, upratovala, robila za barom a vlastne úplne všetko (smiech).
Napríklad som sa uchádzala o miesto v jednej reštaurácii, kde som mala byť úplne prvá zamestnaná žena. Majiteľ neveril, že ženy by prácu u neho zvládli. Už vtedy mal ten podnik meno, dnes patrí medzi najlepšie v Európe.
No ja som tak skrátka pracovať chcela a ako vstupný test som mala skúsiť, koľko pív som schopná odniesť. Odniesla som naraz 14 veľkých pív a práca bola moja (smiech).
Nikto od vás nevyžadoval prax?
Tak vtedy to fungovalo hlavne tak, že bolo potrebné dokázať svoje schopnosti. Neexistovalo, že by som na niečo povedala, že to neviem robiť. Všetko som sa naučila, skúšala, sledovala ostatných kolegov...
Boj s reklamným smogom: Bannery na budove v centre Čadce nahradila maľba drotára Čítajte Predsa len, nikdy ste nemali problém ako Slovenska žijúca v zahraničí? Nestretli ste sa s niečím negatívnym v pracovnom smere?
Nie. Navyše je tu so mnou dobrá kamarátka Žanetka Koprnová Golger. Tá je už 18 rokov v Rakúsku vydatá a má 16-ročnú dcérku. Ľudia nás naozaj veľmi milo prijali. Žije a pracuje sa nám tu krásne.
S negatívnym som sa nestretla, vždy mi všetko išlo akosi samo. Mám pocit, že tou férovosťou a pracovitosťou sme si ľudí získali a boli k nám vždy milí a ústretoví.
