KYSUCKÉ NOVÉ MESTO. V minulosti bolo možné kováča nájsť v každej kysuckej dedine. Vyrábal predovšetkým pracovné nástroje pre roľníkov a remeselníkov a gazdinkám potreby pre domácnosť.
Umelecké výrobky mohli zo železa a z ocele vyrábať len kvalifikovaní majstri z kováčskych cechov. Je veľmi smutné, že kováčske remeslo je na Slovensku už skôr raritou a jeho tradícia sa pomaly, z roka na rok, vytráca.
Oživovať ducha tohto čierneho remesla sa darí Strednej odbornej škole strojníckej v Kysuckom Novom Meste, na ktorej každoročne vyrastá niekoľko šikovných kováčskych majstrov.
Vo svete kováčstva však po stáročia dominujú muži. Statní svalovci v zásterách, ktorí búšia do horúceho železa, tvarujú ho a z čela im steká pot.
Existujú však aj ženy, ktoré sa rozhodli vstúpiť do fascinujúceho sveta kováčov a ovládnuť kováčske umenie. Mýtus, že toto remeslo je výlučne pre mužov, vyvracia aj tínedžerka Natália Beláková, ktorá každým úderom kladiva rozbíja odveké stereotypy a dokazuje, že ovládať kladivo a hrať sa s ohňom nie je len pre chlapcov.

Kým jej rovesníčky študujú na gymnáziách, učia sa ako správne líčiť či česať zákazníkov, alebo ako krájať salámu, jej odbor je pre ženy nezvyčajný. Natália sa venuje umeleckému kováčstvu a jej pracovnými nástrojmi sú nákova a kladivo.
Drina pri rozpálenej peci ju zaujala natoľko, že sa prihlásila sa na Strednú odbornú školu strojnícku v Kysuckom Novom Meste, ktorá ako jediná na Slovensku ponúka štúdium tohto starobylého fortieľa.
Natália veľmi rada kreslila a to bol vlastne taký pomyselný začiatok jej cesty v tejto remeselno-umeleckej branži. Nachádzame ju v školskej vyhni. Ozýva sa tu hukot plápolajúceho ohňa, rozoznieva sa symfónia úderov kladivom a vo vzduchu je cítiť dym z horiaceho uhlia.

"Otec Bohumil pracuje na škole ako majster odborného výcviku a často som sa stretávala s jeho kolegom, Jozefom Hodásom, ktorý odbor umeleckoremeselné spracúvanie kovov prezentoval na rôznych stredovekých festivaloch a slávnostiach. Keď som prvýkrát videla, ako vyrába list z kusu ocele, zamilovala som sa. Rozpálená oceľ vo farbe západu slnka, spôsob, akým sa kov rýchlo a ľahko podvolil. Chladný, temný blok sa premenil na niečo organické, takmer živé. Vtedy som sa rozhodla," povedala s rukami pokrytými sadzami a zábleskom šibalstva v očiach mladá študentka.
Zručnosť nepozná pohlavie
Práca so železom je podľa nej veľmi zaujímavá a rada sa jej venuje. "Keď sa hrám so železom v ohni a keď ho tvarujem pod kladivom, je to neopísateľné. Som hrdá na to, že ako žena dokážem ohýbať kov podľa svojej vôle," prezradila študentka.