KRÁSNO NAD KYSUCOU. Príkladov, kedy vzťah obyvateľov obce a zberného dvora funguje ako švajčiarske hodinky, máme na Slovensku niekoľko. V Krásne nad Kysucou vedenie mesta rozhodlo, že spraví všetko preto, aby sa medzi Krásňanmi a miestnym zberným dvorom vybudoval vzájomne prospešný vzťah.
Rýchlo rozvíjajúce sa mesto otvorilo zberný dvor v septembri 2020. Do jeho vybudovania investovala radnica vyše 400 tisíc eur z európskych peňazí. Skúsenosti však ukázali, že je potrebné investovať do jeho modernizácie, aby sa skvalitnili služby a zvýšil komfort pri zbavovaní sa nepotrebného odpadu.
Primátor Jozef Grapa skonštatoval, že otázka odpadového hospodárstva v samosprávach je mimoriadne dôležitá.
„Veľa sa o nej hovorí, menej sa koná. Mali by sme však spozornieť, investovať do tejto oblasti. Veď čo tu necháme našim vnukom, ďalším generáciám? Ak chceme ochrániť prírodu, životné prostredie, musíme o tejto téme nielen hovoriť, ale aj hľadať riešenia,“ zdôraznil Grapa.

Investíciu na premenu zberného dvora v hodnote takmer 375-tisíc eur získalo mesto z Operačného programu Kvalita životného prostredia Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky.
„Zlepšili sme vizuál prostredia aj jeho funkčnosť. Vybudovali sme dažďovú kanalizáciu, spevnili betónové plochy, vyasfaltovali vnútorné komunikácie špeciálnym asfaltom pre ťažké nákladné vozidlá. Nakúpili sme aj uzatvárateľné sedemtonové kontajnery na papier a textil. Pri daždivom počasí dochádzalo k znehodnocovaniu týchto komodít,“ doplnil primátor Krásna nad Kysucou.
Čiernych skládok ubudlo
Pri odovzdávaní a triedení na zbernom dvore bude obyvateľom k dispozícii zamestnanec, ktorý im vysvetlí, do akých nádob ktorá komodita patrí. Pracovníčka zberného dvora Mária Galová povedala, že v Krásne si ľudia už dávno zvykli na to, že nosia odpad na zberný dvor.
"Fungujeme dlhodobo a zberný dvor v meste využívajú vo veľkom. Iste, odpad je potrebné na zberný dvor priniesť osobne. Nie je to také pohodlné ako ho len vyhodiť do koša pred domom. Keď sme otvorili, na ceste sa tvorili kolóny. Toľko ľudí sa k nám ponáhľalo odpad odovzdať. Ak niekto príde na zberný dvor po prvýkrát, radi mu všetko vysvetlíme, kam treba ktorý druh odpadu uložiť. Tí, ktorí chodia častejšie, to už dobre poznajú. Všetko je prehľadne označené," uviedla.

„Robíme to hlavne pre našich obyvateľov, aby nemuseli voziť odpad na skládku v Čadci. Zároveň v našom meste ubudlo aj čiernych skládok. Žiaľ, stále sa nájdu indivíduá, ktoré si mýlia prírodu so smetiskom. Mali by si uvedomiť, že zberný dvor je miesto, kde končia práve tie odpady, nad ktorými si neraz lámeme hlavu. A práve tie, žiaľ, na Slovensku, namiesto skutočného zberného dvora, končia neraz vo voľnej prírode. Tam sa z nich stávajú časované bomby,“ dodal Grapa s tým, že hlavný cieľ, teda naučiť ľudí separovať, sa podarilo naplniť a čísla ukazujú, že sa každým rokom znižuje aj množstvo zmesového komunálneho odpadu, čím ušetrí za jeho vývoz mesto aj samotní ľudia.
"Tým, ako sa u nás zvyšuje percento vytriedenia odpadu, znižujú sa aj naše poplatky. Dosahujeme vyššiu vytriedenosť a nižšie množstvo komunálneho odpadu. Tým pádom sme v nižšej kategórii poplatkov za uloženia na skládku,“ teší sa primátor.
Zberný dvor v Krásne nad Kysucou slúži pre obyvateľov mesta na odobratie vyseparovaného odpadu, ako je sklo, plasty, drevo a drevené konáre, textil a obuv, papier, biela elektronika, drobný stavebný odpad.
