KYSUCE/BRATISLAVA. Pred parlamentnými voľbami sa kompetentní chválili, ako dobre ide príprava diaľnice D3, dokonca, že ju bude možné dokončiť o jeden rok skôr, ako sa predpokladalo.
„Pri realizácii projektu bol dosiahnutý významný pokrok a kysucká diaľnica D3 by mala byť odovzdaná do užívania v polovici roka 2029. Ďalej však hľadáme priestor pre skrátenie termínov,“ tvrdil bývalý štátny tajomník ministerstva dopravy Jaroslav Kmeť s tým, že jej dokončenie je pre rezort najvyššou prioritou.
Diaľnicu chce rezort dopravy postaviť z európskych peňazí. V Bruseli na ňu alokovali sumu 770 miliónov eur, ktorú musíme využiť do roku 2027, s možnosťou predĺženia do roku 2029.
Ak diaľničiari tento termín nestihnú, peniaze budú musieť vrátiť. Kmeť vtedy zdôrazňoval, že si je istý a s takým manažmentom NDS a spoluprácou so samosprávou sa vracať nič nebude.

Prešiel mesiac a všetko je inak.
Šéf NDS Vladimír Jacko dostal hodinovú výpoveď, Útvar hodnoty za peniaze (ÚHP) vo svojej analýze datoval odovzdanie diaľnice o tri roky neskôr, do roku 2032. Nezavážili ani niekoľkohodinové kolóny, nehodové úseky ani zmarené ľudské životy.
Pritom ÚHP konštatuje, že úsek cesty I/11 medzi Žilinou a Čadcou patrí medzi najnehodovejšie úseky na cestách I. triedy.
Hustota dopravných nehôd so zraneniami na ceste I/11 v okrese Kysucké Nové Mesto je násobne vyššia, než predstavuje priemer nehôd na cestách I. triedy.
Medzinárodná blamáž, záväzok nedodržia
Národná diaľničná spoločnosť, po troch samostatných štúdiách pre dlho sľubované a stále nedostavané úseky diaľnice D3, zverejnila štúdiu uskutočniteľnosti pre celý koridor D3 Žilina, Brodno – Čadca v celkovej dĺžke 25,9 km s celkovými investičnými nákladmi 1,27 – 1,33 miliardy eur.
Útvar hodnoty za peniaze ministerstva financií konštatoval, že úseky koridoru D3 patria medzi dopravné priority a sú súčasťou Transeurópskej dopravnej siete (TEN-T).

„Dodržanie záväzku dobudovania do roku 2030 sa však javí ako nereálne, aj vzhľadom k predpokladanému ukončeniu výstavby až po roku 2030 podľa harmonogramu prípravy a výstavby cestných projektov. Pravdepodobne bude potrebné rokovať o výnimkách na termíny dokončenia týchto úsekov. Otvára sa tým možnosť získať viac času aj na nájdenie ďalších, efektívnejších alternatív jednotlivých úsekov,“ konštatuje útvar hodnoty za peniaze.
Podľa harmonogramu MD SR sa neočakáva dokončenie siete TEN-T Core do roku 2030. Dokončenie úseku Žilina Brodno - Kysucké Nové Mesto totiž posúva do roku 2031, ďalšie dva úseky až do roku 2032.
Nedostačujúca návratnosť projektu
Výstavba D3 zároveň patrí do prvej kategórie priorít výstavby cestnej infraštruktúry z dôvodu predpokladaného naplnenia optimálne kapacity súčasnej cesty.
„Aktuálny stav dopravy na ceste I/11 prekračuje kapacíty cesty na všetkých posudzovaných úsekoch. Najvyťaženejší je prvý úsek od Žiliny po Kysucké Nové Mesto, kde intenzity presahujú 25 tisíc vozidiel. Ďalej smerom na Čadcu intenzity dopravy postupne klesajú na 17 -18 tisíc vozidiel denne. Všetky tri úseky sa vyznačujú vysokým podielom nákladnej dopravy v rozmedzí 23 – 30 percent,“ uvádza v hodnotení ÚHP s tým, že projekt je potrebný, rieši kapacitné problémy súčasnej cesty I/11 a je súčasťou medzinárodnej cestnej siete.
Realizácia projektu prináša úsporu času cestujúcich, zvýšenie bezpečnosti a zníženie hluku a emisií.

„V štúdií preferovaná alternatíva s vybudovaním D3 ako novej cesty, s ponechaním I/11 ako súbežnej cesty v úseku KNM – Oščadnica. Je vo vysokom stupni rozpracovanosti projektu. Pre jednotlivé úseky sa aktualizujú podklady pre environmentálne hodnotenie súbežne s dokumentáciou pre stavebné povolenie.
Podľa predloženej štúdie prínosy žiadneho z navrhovaných technických riešení D3, nie sú vyššie ako jeho náklady. Objem prínosov, nepresahuje náklady spojené s investíciou do projektu v pomere 0,59 – 0,63. Na hranici návratnosti je úsek Žilina, Brodno – KNM, ktorý prináša najvyššie benefity,“ uvádza ÚHP a konkretizuje, že príčinou sú technické riešenia, ktoré prinášajú dodatočné náklady a zároveň znižujú prínosy projektu.
Náklady na výstavbu koridoru diaľnice D3 predstavujú približne 36 – 53 miliónov eur za kilometer v závislosti od úseku, čo projekt zaraďuje medzi najdrahšie diaľničné stavby na Slovensku.
Spochybňujú dopravný model
Výpočet návratnosti podľa súčasného dopravného modelu spochybňujú samosprávy aj aktivisti.