OŠČADNICA. Z dnešného sídla Kysuckej galérie v Oščadnici mala byť kedysi nemocnica. Mnohí z tamojších považujú kaštieľ len za bývalé poľovnícke sídlo. Nájdu sa aj takí, ktorí naň spomínajú ako na bývalú zotavovňu. Tá tu však nikdy nebola.
“Spomínam si, ako som ako dieťa našiel babkinu fotografiu pred kaštieľom. Čo tam robila mi povedať nechcela, na fotke sa však usmievala celkom podozrivo,” hovorí so smiechom Martin Švančár z Oravy.
Ku kaštieľu sa ide pozrieť vždy, keď sa za rodinou vracia na Kysuce.
Minulosť historickej stavby napokon objasnili historik aj galerijná pedagogička.
Namiesto nemocnice ubytovňa
Vďaka čistému ovzdušiu a okolitému lesoparku mala z kaštieľa vzniknúť nemocnica pre deti s tuberkulózou. Neskôr tam malo byť detské oddelenie patriace pod čadčiansku nemocnicu.

“Okresný národný výbor v Čadci začiatkom 50. rokov minulého storočia skutočne plánoval otvoriť detskú nemocnicu v kaštieli v Oščadnici. Napokon sa však od tohto zámeru ustúpilo, zrejme pre odľahlejšiu polohu celého objektu, no hlavne preto, že sa proti tomu postavilo vedenie závodu Drevina, ktoré ho plánovalo využiť pre vlastné potreby - ako ubytovňu,” vysvetlil historik Martin Turóci.
Kaštieľ sa teda vyprázdniť nepodarilo a až do roku 1977 v ňom boli byty.
V článku sa dočítate:
- kde sa pestoval chmeľ pre čadčiansky pivovar,
- na aké účely slúžila v minulosti budova kaštieľa,
- ako sa z kaštieľa stala pobočka Kysuckej galérie,
- prečo sa ho oplatí navštíviť,
- aké výstavy si môžete pozrieť v galérii,
- akých spoločníkov môžete stretnúť v lesoparku.
Čadčianske pivo bolo z kysuckého chmeľu
Priamo pred kaštieľom sa pravdepodobne chmeľ nikdy nepestoval, pretože s výstavbou kaštieľa bol zriadený aj lesopark pred ním.
“Chmeľ sa pravdepodobne pestoval na majeri, ktorý bol súčasťou panstva Strečno a teda významným predchodcom kaštieľa. Zaberal pomerne rozsiahle územie,” vysvetlila Erika Šuranská z Kysuckej galérie v Oščadnici.
Majiteľmi majera boli Popperovci, ktorí vlastnili pivovary v Čadci aj v Bytči. Z historických zdrojov je však zrejmé, že sa chmeľ v 18.-19. storočí pestoval aj na území nášho regiónu.