TURZOVKA. “Vitaj sušed,jako še moš...?” Takýmto štýlom si povravil Ján Kontrík z Turzovky Hlineného pri nedávnom uvítaní s akademickým maliarom Ondrejom Zimkom a dodal: “je to veľký človek, ten náš Ondrej a veľký Hliňaňor.” Ten svoje korene nezaprie.
Úprimnosťou, prostoduchosťou a úctou k človeku je v šírom svete známy, ale hlavne vo svojom rodisku. Mnohí to potvrdzujú. Je to chlap, ktorý sa nesmeje zo slušnosti a nezamýšľa sa nad tým, čo mu chcú niekedy nadiktovať. Je slobodný človek.

Asi ako každý z nás má vo svojom kútiku duše izbičku s malou predzáhradkou. V tej svojej je každý svojím kráľom ale i sluhom.Treba sa vedieť v tej kutici s príhumienkom pohybovať a to je už kumštom každého z nás.
Kto neverí, presvedčí sa...
Ondrej Zimka svojim pohľadom na svet udivuje už dlhé roky. Robí radosť a zároveň učí svojimi maľbami pristaviť sa na chvíľu v živote. Pri pohľade na jeho výjavy sa akosi nenútene zastavíme a zamyslíme sa.
Čo to je ? Čo nám chce autor povedať, na čo myslí...? Tetka sedí na streche a varí. V hrnci ma bublinky a z varechy jej ide para. Vedľa sedí dlhovlasá mladica a vlasy jej rastú aj tam. Nikde nechýbajú strašidlá a bosorky. Aj bosoráci. Vedľa stoji starená vo fortuchoch s batohom. Má darexovú šatku na hlave s tvárou mladice.Tak či tak prináša zamyslenie i poučenie s malou poznámkou: Ponáhľaj sa pomaly.

Hlavne turzovanom, ale i verejnosti zo širokého okolia je známe, že v bývalej "karpatií" alebo v " konzervárni" sa roky nič nedialo. Až rodák Peter Dlhopolček sa do nevyužitých priestorov rozhodol vniesť kultúru.
Nastúpili namáhavé renovačné práce. Po čase sa z úmyslu stal skutok a v Turzovke vyrástli dôstojné výstavné priestory. Už od turzovskych hodov majú milovníci výtvarného umenia možnosť zhliadnuť nevídané maľby. Akademický maliar Ondrej Zimka svojimi dielami teší, udivuje a prebúdza dušu nejedného návštevníka.
Prelet nad Bocianím hniezdom
Taký je názov výstavy majstra Ondreja Zimku vo výstavných priestoroch Centrum Palatinum v Turzovke. Vernisáž výstavy prišiel pozdraviť aj exprezident Ivan Gašparovič. Viliam Judák požehnal novú knihu o majstrovi O. Zimkovi, ktorá vyšla vo vydavateľstve Magma.
Zimková rodná Turzovka z jeho mysle nevyfučala
V živote Kysučanov sa s tvrdou realitou spájali odpovede na záhady a tajomstvá života od narodenia až po smrť človeka. Držali sa tradičných zvykov a neustále hľadali primerané odpovede. Zimkové maľby sú často veľkou snahou k odpovedi aj na to nepoznané. Snaží sa otvárať svoju trinástu komnatu. Viac či menej naznačuje možnosti a riešenia formou, ktorá niekedy prebúdza vzdor a hneď nato hladí farbami a spojitosťou. Akoby niekedy chcel otvorene povedať, že aj ťažký bôľ sa dá utíšiť.
Zdôrazňuje však, že musíš veriť v seba. Aj ty si dôležitý a práve teraz možno najviac.
Autor svojimi výpoveďami zvýrazňuje úlohu muža, ženy, detí a rodiny. Poukazuje na to, že deň i noc patria k sebe. Len treba vidieť ich čaro a veľké posolstvo. Niekedy nadsadzuje veľký význam rodiska vo forme domu a zároveň vysvetľuje starostlivosť postavou babky na streche, ktorá kontroluje či majú všetci dosť veľkú perinu na prikrytie.

Pamätám si na obraz, ktorý sa volal Zima. Manželka sedí v korune stromu zapadanej snehom a na nej je domček tiež zapadaný snehom, z ktorého stúpa dym. Manžel sedí v butľavine kmeňa a s pohárikom si hovie. Okolo idú uvravené susedky a ohovárajú ho. V pozadí vidieť pričupené dreveničky a kocúra, ktorý si hľadá teplu piecku.Večerná pohodička ako má byť. Nerušia ju ani večernice s dlhými čiernymi vlasmi, ktoré poletujú sem a tam.
Aj to sa stalo
Chodil som na strednú školu v Nitre. Bolo to v rokoch, ked som začal siahať na prah dospelosti. Vo výklade novinového stánku som zbadal populárny spoločenský časopis Dievča. Keď som ho kúpil, spolužiaci sa išli pováľať od smiechu. Či už ma už nezaujíma šport ako normálneho chalana?

Nie...Na to som začal vyťahovať svoje nepriestrelné tromfy. Na obálke bola tvár akademického maliara O. Zimku. Baby ho poznali, chalani boli vedľa. Potom som zahlásil, že Majster Zimka je tiež z Turzovky ako aj ja. Tak som postúpil o schod vyššie v študentskej hierarchií.
Zdravý lokalpatriotizmus v dielach majstra Zimku
Rád by som vymenoval aspoň niekoľko názvov diel zo stredobodu jeho umeleckej činnosti. V jeho zasobniku nápadov, ako i hotových diel, majú dôležité miesto Madony. Známa je Madona z Vrchhliňanej, Madona z Korne alebo Ružencová Madona Dreveného domčeka bybky Žofky. Známe sú aj Turzovská a Kysucká Madona.
Pozoruhodné sú i maľby Zamrznutý hric z Potočkov, Strašidlá četky Hrabakule na Luciu alebo obraz Konečný portrét Marčina Fojčíka, kde si menovaný drží nohu na pleci. A nemôže chýbať ani Madona osamelých mužov.
Autor je známy kresleným humorom, plagátovou tvorbou, ilustráciami kníh a predovšetkým maliarskou tvorbou. Obľúbené sú i jeho kreslené večerníčky a filmy. Počtom výstav sa hlboko posúva do druhej stovky. Vystavoval v Česku, Poľsku, Mˇaďarsku, Nemecku, Holansku, Taliansku, Francúzsku ,vo Švajčiarsku v Japosnku USA taktiež dvakrát v Čine v Pekingu a Šanghaji.
Treba spomenúť aj významné ocenenia. napr. Zlatá plakéta B.B. za ilustrácie, Cena Ľ. Fullu za ilustrácie Cena Zväzu slovenských výtvarných umelcov, Cena mesta Turzovka.
Rád si spomínam na dobrého chlapa a kamaráta, lekára a spisovateľa Ivana Hudeca. Bol dobrým priateľom Ondreja Zimku. Boli roky, keď sme sa večer stretávali s Petrom Holkom, Petrom Kozákom a Ivanom Hudecom v Čadci, ktorý býval v Starej Bystrici. Akoby to bolo dnes. Ivan vždy vravieval, aby sme si vážili, že poznáme majstra Ondreja Zimku, pretože je to úctyhodný človek.
Ondrej 4 a výsledky jeho päťročnice
Sochár Ondrej 4 Zimka sa narodil do umeleckej rodiny otcovi akademickému maliarovi Ondrejovi Zimkovi a matke spisovateľke a populárnej herečke Milke Zimkovej. Študoval na strednej a vysokej škole s umeleckým zameraním. Najskôr sa venoval kameňosochárstvu. V ostatných časoch tvorí diela z kameňa, ocele i bronzu.
Prikláňa sa k názoru, že dnes, keď žijeme v rýchlo, časovom zhone je dobré, keď umelecké diela dokážu zaujať. Dôležité je vyburcovať ľudskú myseľ a rozvíriť názorovú hladinu. Je to dôležité pri tvorbe, ale i pri hodnotení.

Novinárka Lucia Laurenčiková vo svojom článku Umelecké diela pred Radnicou nazývajú šrotom. Podľa odborníkov skrývajú myšlienku. Novinárka dala šancu vyjadriť sa kritikom aj zastancom opačnej strany.
Sám som sa spýtal niektorých známych na názor. Nie každý diela chváli, ani celkom nezatracuje. Zaujímavo sa vyjadril športovec a podnikateľ Pavol z Čadce. Povedal, že či to je pekné alebo škaredé, vôbec to nevadí. Sochár rozvíril názorovú hladinu. Všimli si ho a sochár zaujal ako málokto.
Máte pre nás tip na článok?
O dianí v regióne môžeme informovať aj vďaka vám. Vaše tipy, námety a články môžete posielať na adresu lucia.laurencikova@petitpress.sk
Autor: Peter Malicher