SKALITÉ. Jednou ranou pošle človeka k zemi. Peter Truchlik zo Skalitého je majstrom sveta vo fackovaní.
Ide však o veľmi kontroverzný šport. Na súťaži sa nemôžete uhnúť, myknúť sa, alebo sa inak brániť. Jednoducho pevne stojíte a čakáte na facku.
Negatívne ohlasy prišli aj po smrti poľského športovca Artura Walczaka. Ten zomrel po jednej z fackovacích súťaží, keď utrpel poškodenie mozgu.
Peter Truchlik si myslí, že boxeri či MMA zápasníci podstupujú väčšie zdravotné riziko. Na začiatku si povedal, že ak odpadne, tak skončí. Doteraz sa však nič také nestalo.
V rozhovore sa dozviete
- Prečo bola jeho prvá fackovacia súťaž nebezpečná,
- ako sa pripravuje na to, že mu niekto vrazí,
- čo mu povedal Arnold Schwarzenegger,
- čo si myslí o zdravotných rizikách spojených s fackovaním,
- či sa stretáva aj s kritikou k tomu, čo robí,
- čo mu tento šport dal.
Aké boli vaše pocity, keď vás oslovili, aby ste sa zúčastnil na súťaži vo fackovaní?
Vedel som, do čoho idem. Už pred oslovením som rozmýšľal, že by som to vyskúšal. Ponuku som prijal a chcel som, samozrejme, vyhrať.
Na prvej súťaži vás diskvalifikovali. Prečo?
V roku 2021 som sa zúčastnil na majstrovstvách sveta v open kategórii. Bolo nás šestnásť súperov rozdelených na polovicu. Ja som sa dostal do semifinále, potom ma diskvalifikovali. Skončil som najhoršie zo všetkých súťaží, čo sa týka ujmy na zdraví.
Mal som tri zápasy za sebou, bol som poriadne opuchnutý. Po týchto turnajoch začala organizácia robiť súboje jeden na jedného, pretože je nebezpečné mať toľko zápasov za sebou.
Nemali ste strach?
Pred prvou súťažou som sa nebál. Skôr som mal v sebe adrenalín, ale nie strach. Dokonca som čakal, že to bude bolestivé, nič také sa mi nepotvrdilo.
Nikdy som nepociťoval strach či bolesť pri fackovaní, čomu sám nechápem.
Šikanovali ho, že je príliš chudý. Ján Potočár sa postavil na pódium Naturálnej Olympie Čítajte Stali sa vám aj nejaké zranenia pri súťažení?
Maximálne som mal také menšie zranenia ako nalomený nos, inak nič.
Aká je atmosféra na takýchto súťažiach?
Ja osobne príliš nevnímam, aká je v daný moment atmosféra. Avšak, keď som zavolal známych, aby sa prišli pozrieť, pochvaľovali si.
Hovorili, že je rozdiel, keď to pozeráte v televízii či na videu, a keď ste tam. Má to dobrú atmosféru, aj pre nich to bol skvelý zážitok.
Má už fackovanie svojich fanúšikov?
Áno, tento šport už má aj svojich fanúšikov, ale je to tak pol na pol.
Čo je pointou pri súťažení?
Hodnotí sa to, ako udieraš, ale aj to, ako zareaguješ na úder, čo sa následne boduje. Ak niekoho knockoutujem, tak je koniec.
Každý má tridsať sekúnd na to, aby sa zdvihol, ak nie, zápas sa skončil.
Sú prítomní aj lekári?
Samozrejme, tí rozhodnú, či sa môže ďalej súťažiť, aby to bolo bezpečné.
Spolupráca s MŠK Žilina, nárast hráčov o sto percent. Futbal v Čadci naberá správny smer Čítajte Vaše tréningy sa podobajú na tréningy MMA zápasníkov čo sa týka udierania a bez kondičnej prípravy. Ako sa však pripravujete na to, že vám niekto vrazí facku?
Na to sa úplne pripraviť nedá. Dôležité sú tréningy stability a cvičenia zamerané na krk. Neberiem však ohľad na to, aby som silou mocou trénoval stále to isté. Cvičím tak, ako sa v ten deň cítim.
V týždni musím odcvičiť všetko, čo potrebujem, ale nemám nastavený režim tak, že mám presne stanovené tréningy.
Aké máte vo fackovaní ciele?
Aktuálne držím v jednej z dvoch najlepších organizácií na svete titul majstra sveta. Chcel by som vyhrať pás aj v tej druhej. Samozrejme, chcem to dotiahnuť čo najďalej.
V tomto športe je ťažko prísť a povedať, že končím. Delia ma možno tri zápasy od toho, aby som získal všetko, čo sa dá. A keď viem, že sa môžem ešte posunúť, nechcem skončiť.
Na súťaži sa na vás pozeral Ronnie Coleman, gratuloval vám Arnold Schwarzenegger. Aké to boli pocity?
