Heligonkárky z Kysúc získali zlatú platňu za album Najkrajšie Vianoce

Bacmaňáčky dostali pod stromček zlaú platňu (5 fotografií)

OŠČADNICA. Úspešné heligonkárky a speváčky ľudových piesní Lenka a Evka Bacmaňákové z Oščadnice sú majsterky tohto kráľovského nástroja. Dievčatá majú už na svojom konte štyri zlaté platne. Tú poslednú získali so svojou kapleou Zbojná za album najkrajšie Vianoce. Sedemnástimi piesňami spríjemnili sviatky všetkým priaznivcom ľudovej hudby, najmä heligónky.

To, ako sa rodila známa vianočná pesnička, ktorá sa dostala aj do celoslovenských rádií, či by podpísali aj napálené CD, prečo fičia na Kabáte a ešte omnoho viac, prezradili Evka A Lenka v rozhovore.

Svojimi temperamentnými vystúpeniami rozdávajú radosť a energiu nie len po celom Slovensku, ale aj v Čechách, Poľsku, Rakúsku, Nemecku a spoločne s Patrikom Kováčom sa ako jediní heligonkári odprezentovali aj v Monaku.

Momentálne sa venujú aj svojej kapele ZBOJNÁ, s ktorou prinášajú ľuďom predovšetkým staré, ľudové piesne v novom šate. Okrem toho spolupracujú aj s kapelou Everlong z Nitry, kde sa spojila ľudová pieseň a rock, z čoho vznikla folkrocková verzia piesní a uvítali ju najmä tí neskôr narodení - zistili tak totiž, že aj ľudová pieseň vie byť pre nich zaujímavá.

"Cesta k pomyselnému úspechu je dlhá, náročná a kto chce kráčať vyššie a vyššie, musí ju prejsť s pokorou. Musí po nej ísť bez toho, aby si to nejakým spôsobom uľahčil. Musí si to naozaj odmakať," hovoria spoločne obe talentované heligonkárky.

Na začiatok sa opýtam , čo je to vlastne za hudbu, ktorú hráte? Dalo by sa to označiť za hudobné evergreeny?

Lenka: Ide o ľudové piesne, ktoré v minulosti spievali naši predkovia a dodnes sa zachovali. Niektoré tie najznámejšie nazývame Slovenské hity - lebo ich každý pozná a vieme, že keď ich začneme hrať na nejakom vystúpení, ľudia sa pridajú a spievajú s nami.

Ako vznikal váš vianočný hudobný hit, Slovenské Vianoce, ktoré môžu ľudia počuť aj v slovenských rádiách?

Lenka: Okrem ľudových máme aj zopár autorských piesní. Jednou z nich je aj vianočná pieseň Slovenské Vianoce. Vznikla úplnou náhodou, keď som počas dušičkového obdobia bola večer zapáliť sviečky na cintoríne a bol tam neskutočný pokoj, množstvo svetielok.

To bolo miesto, kde tento text vznikol a potom už v spolupráci s naším kolegom Adamom Urbanom-tvorcom hudby, vznikla jedna krásna vianočná pieseň, na ktorú sme hrdí a hrajú ju aj v rádiách.

Kedy a prečo ste začali uvažovať o zmene, kedy a prečo sa z Bacmaňáčiek stala Zbojná?

Evka: Ľudovú hudbu a folklór milujeme od malička. Vyrastali sme s ním. Okrem neho sme ale žili bežný život, ktorý nám prinášal aj iné žánre a nám sa najviac zapáčil rockový štýl. Bolo našim snom prepojiť tieto dva žánre. Čo nás k tomu však viedlo najviac bolo to, že mladí ľudia už nepoznali ľudové piesne. Bolo to pre nich niečo zastaralé a nemoderné.

Tak vznikla Zbojná, ktorej cieľom je ukázať mladým ľuďom, že aj ľudové piesne sú krásne. Tým, že sme ich upravili do moderného šatu, pridali nástroje ako bicie, gitara, basová gitara, tak sa to mladým ľuďom zapáčilo. A nám tiež.

Máte v repertoári aj nejakú súčasnú, možno trochu upravenú muziku? A čo počúvate doma, keď si chcete oddýchnuť napríklad po namáhavom dni, čo v aute, keď idete na výlet či koncert?

Lenka: Na skúškach si zahráme aj nejaké iné piesne ako sú tie ľudové, ale počas koncertov ich nehrávame. No a po koncerte, akonáhle zbalíme nástroje, zmotáme káble, sadneme do auta a ideme domov, tak celý čas máme v aute ticho. Tým, že si hudbu užívame na koncertoch, tak potom sa nám žiada už len taký kľud a ticho. Skôr sa len rozprávame, rozoberáme koncert v zmysle čo vylepšiť, čo pridať a tak. Ale samozrejme že potom, keď už si tým tichom oddýchneme a vyčistíme hlavu, tak si rady vypočujeme súčasnú hudbu. V tomto období je to hlavne o vianočných koledách, ktoré máme veľmi rady.

Poďme k zlatým platniam. Za aké albumy, kedy ste ich získali a čo na albumoch ocenených nájdeme.

Evka: Zlaté platne sme dostali za naše CD 1, 2, 3 a za vianočné CD. Dohromady máme v zbierke už 4 zlaté platne - naše zlatíčka. Posledné dve sú ešte horúce, dostali sme ich len nedávno a veľmi sa z nich tešíme. Je to taká odmena za našu prácu. Všetko sú to albumy s prevažne ľudovými piesňami z celého Slovenska, ktoré sú známe, ale aj menej známe, rezké i pomalšie.

U ľudových hudieb sa hovorí, že predaje sú také vysoké, lebo dôchodcovia nevedia napaľovať CD. Ak by sa im to predsa podarilo, podpísali by ste po koncerte aj napálené CD?

Lenka: No ja by som dnešných seniorov až tak nepodceňovala, pretože oni sú veľmi šikovní a snažia sa ísť s dobou. Veľa ich za nami prišlo s prosbou o podpis na CD, ktoré boli napálené. Ešte sa nám aj pochválili, že to zvládli. Bolo to také milé. Nedalo sa na nich ani hnevať, pretože v dnešnej dobe sú dôchodky naozaj malé a seniori si nemôžu moc dovoliť kupovať veci naviac.

Okrem nich ale máme aj množstvo mladých poslucháčov. To aj vďaka projektu Zbojná, ktorý je o ľudovkách v modernejšom prevedení. Takže kto chce viac ľudovú hudbu, púšťa si nás ako duo sestry Bacmaňákové a kto chce niečo modernejšie, vypočuje si Zbojnú.

Ak by ste si zo slovenskej, prípadne českej hudobnej histórie mali s niekým zaspievať, kto by to bol?

Evka: Tak toto nás popravde nikdy nenapadlo a ani neviem, kto by to mohol byť. Ale zo súčasných spevákov máme veľmi rady ľudového speváka Jána Ambróza, alebo Anna Servická (s ktorou sa poznáme aj osobne) no a keby sme si mali vybrať súčasnú kapelu, alebo speváka, tak je to jednoznačne skupina Kabát a Pepa Vojtek. Keď môžeme, tak chodievame na ich koncerty a je to pre nás neskutočná energia. Byť s nimi na pódiu je sen.

Aj keď ste hviezdami televízie, nech ladím, ako ladím, v rádiu vás nepočujem. Prečo si myslíte, že je také ťažké sa dostať s vašim repertoárom do éteru komerčných rádií. Do nich sa dostanú aj takzvane hudobné rýchlokvasky, ktoré zo scény zmiznú ako blesky, no vy na scéne ostávate.

Lenka: Keďže hrávame ľudové piesne, celoslovenské rádiá ich nehrávajú, pretože sú inak nastavené a tento druh hudby tam kompozične nepatrí. Je trochu smutné, že kultúra vo forme tradičných piesní, alebo aj zmodernizovaných ľudových piesní nie je pre nich dosť zaujímavá. Zato nás ale hrávajú menšie - regionálne rádia, ktoré majú rôzne rubriky v ktorých je aj tento druh hudby.

Musíme sa však pochváliť, že jedna pieseň sa dostala aj do celoslovenského rádia a je to už spomínaná pieseň Slovenské Vianoce. Produkcii Rádia Slovensko sa veľmi páčila a ihneď ju zaradili do vysielania. Veľmi nás to potešilo. Táto pieseň si to podľa mňa zaslúži. Veď je o nás Slovákoch.

A keď už spomínaš tie hudobné "rýchlokvasky", veľakrát je to aj o tom, že hudobné kapely, alebo speváci sa chcú dostať rýchlo do povedomia a sú schopní urobiť pre to čokoľvek. Vo väčšine prípadov to tak ale nefunguje. Tá cesta je dlhá, náročná a kto chce kráčať vyššie a vyššie, musí ju prejsť s pokorou. Musí po nej ísť bez toho, aby si to nejakým spôsobom uľahčil. Musí si to naozaj odmakať. Až potom príde to zaslúžené ovocie. Potom už len treba pracovať na tom, aby sa človek stále zlepšoval a prinášal ľuďom presne to, čo chcú.

Je to naozaj náročné, ale keď rozdáme našu energiu počas vystúpení ľuďom, tak oni nám ju vrátia niekoľkonásobne viac. A o tom to je - hráme pre ľudí, aby sa mali lepšie, aby sa cítili lepšie, aby zabudli na starosti a trápenie. Preto sme pred niekoľkými rokmi začali hrať a preto hráme aj teraz.

Keď sa človek započúva do vašich albumov mnohokrát si kladie otázku, ako heligónke rozkázať, aby znela presne tak ako spievate?

Evka: V prvom rade je dôležitý výber správneho ladenia. Mnoho heligonkárov si kúpi tento nástroj bez toho, aby zistil, či vôbec dokážu spievať v danom ladení. Takým najpoužívanejším je ladenie Cdur-Fdur. Má ho väčšina heligonkárov a vďaka tomu si môžu pri spoločnom stretnutí spolu zahrať. Akonáhle by mal niekto iné ladenie, už si jednoducho spolu nezahrajú.

My sme tiež začali v tomto ladení, ale moc sa nám táto tónina nepáčila. Chceli sme niečo, čo by znelo prirodzenejšie v našom podaní a tak sme si vybrali ladenie Adur-Ddur. Nie je moc vhodná pre mužov (nie každý ju dokáže odspievať), ale ženám veľmi vyhovuje. Mimochodom je pre nás dosť ťažké rozprávať o stupniciach, keďže noty sú pre nás niečo ako makové rezance, bodka, čiarka....

U nás to bolo pri výbere heligónky formou skúšania. Teraz, keď už máme heligónky prispôsobené, môžeme spokojne vyhrávať a vyspevovať. Možno len taká malá rada pre rodičov: ak sa vaše deti učia hrať na heligónke, dbajte prosím na správny postoj. Najmä kvôli chrbtici. Heligónka váži niekoľko kilogramov. My vieme o čom hovoríme a aj to je jeden z dôvodov, prečo sme museli v hraní trochu pribrzdiť.

Čo možno vo vašej hudobnej kariére bolo, čo ste neočakávali, a čo nebolo, aj keď ste to očakávali, prípadne ste si priali, aby bolo.

Lenka: Čo sme očakávali a čo nie? No tak pravdu povediac my sme nikdy nič neočakávali :) ani to, že budeme spolu hrať na pódiách sme nikdy neočakávali. Len sme chceli robiť ľuďom radosť a ostatné už prišlo samé. Len tak sme hrali na rôznych rodinných akciách, z nich sa to postupne posúvalo ďalej. Ľuďom sa to páčilo.

Až raz prišiel jeden pán z Českej republiky a povedal nám, aby sme nahrali CD, že on by nás chcel podporiť. K nemu sa pridal jeden známy producent, ktorý nás presvedčil, že by sme mali do toho ísť. A tak sme nahrali naše prvé CD, ktoré malo úspech a po ňom prichádzali ďalšie. Dnes máme v zbierke šesť CD. Či bude aj ďalšie je otázne, keďže tento druh prehrávačov už postupne mizne. Ale tvoriť chceme naďalej. Jednoducho nás to baví.

Čo pripravujete pre svojich fanúšikov na najbližšie obdobie, možno už na Vianoce, prípadne kde vás ešte môžu do konca roka vidieť.

Evka: V zimnom období hrávame na viacerých vianočných podujatiach - aj na Kysuciach. Na našej webstránke sa vždy snažíme aktualizovať program, aby naši fanúšikovia vedeli, kde nás nájdu. Momentálne pripravujeme nové piesne či už ako duo, ale aj s našou kapelou Zbojná.

Po sviatkoch mávame taký väčší oddych od koncertovania a to je presne ten čas na tvorbu. Tiež nás čakajú vystúpenia s programom Koncert pre Slovensko, kde účinkujeme spoločne s našimi kolegami Števom Hruštincom, Adamom Urbanom a Palkom Latákom. Tešíme sa, že ľuďom sa tento hudobno-zábavný program páči. Cestujeme s ním po celom Slovensku, 2x sme boli aj na Kysuciach a pre veľký úspech sa sem ešte určite vrátime.