ČADCA. Nie všetci ľudia bez domova sú závislí na alkohole či drogách. Nájdu sa aj takí, ktorí sa na ulici ocitnú doslova zo dňa na deň. Či už je to pre zlé rodinné vzťahy a dlžoby, alebo je dôvodom strata práce.
Sú však aj takí, ktorým život na ulici vyhovuje a pomoc nehľadajú a za vyžobrané peniaze len pokračujú v alkoholovom delíriu.
“Nie sme tu od toho, aby sme niekoho súdili. Šťastie je relatívny pojem a každý si šťastný život predstavuje inak. Niekomu tá sloboda a alkoholické opojenie vyhovuje. Ak však ktokoľvek potrebuje pomoc, sme pripravení podať pomocnú ruku,” hovorí Eva Ondrušková, vedúca charity v Čadci.
Po proteste prišli Kysučania s petíciou. Boj proti spaľovni ani po rokoch nemá konca Čítajte Podmienkou je triezvosť
Dom charity sv. Gianny v Čadci prevádzkuje útulok pre ženy s nepretržitou prevádzkou. Mnohé ženy tak majú možnosť postaviť sa na vlastné nohy, ak o to majú záujem. Ak im to psychický a zdravotný stav dovolí, môžu si nájsť prácu a postupne sa osamostatniť. Takéto ženy služby charity využívajú len krátkodobo, bez pomoci by to však bolo nesmierne náročné, ak vôbec možné.
Okrem nocľahárne, kde môžu ľudia bez domova prespať v dôstojnejších podmienkach než v opustených budovách či priamo na ulici, je v Dome charity aj nízkoprahové denné centrum, kde sa môžu bezdomovci zdržiavať počas dňa. Dostanú teplé jedlo, môžu si oprať veci a osprchovať sa.
Výhodou sú aj poradenské služby, ktoré často využívajú ľudia s dlžobami.
“Podmienkou je triezvosť. Máme testery na alkohol a klientom dávame fúkať. Nevieme im pomôcť dostať sa zo závislostí, na to sú celkom iné organizácie. Ak však dokážu prísť triezvi, pomôžeme im a poradíme,” vysvetľuje Ondrušková.
V článku sa dočítate:
- v akom zdravotnom stave sú niektorí klienti charity,
- prečo je pri práci v charite dôležitá psychohygiena,
- prečo je nevyhnutné prestať s alkoholom,
- príbehy žien z útulku čadčianskej charity,
- ako pomáha kontakt s rodinou,
- čo je hlinený dukát a ako pomáha.
Ľudí bez domova trápi zdravotný stav
Mnoho klientov charity nemôže pracovať na základe lekárskeho posudku. Privyrábajú si teda rôzne. Či už je to predaj ručných výrobkov, alebo známeho časopisu Nota Bene a časopisu Cesta.
“Obrovský problém je zdravotný stav človeka. Mali sme tu ľudí s cukrovkou, rakovinou či inými vážnymi diagnózami. My však nemáme kapacitu ani zdravotný personál, preto sa ich snažíme umiestniť do lepších podmienok, ak to situácia dovolí. Aby mohli odpočívať, mať pokojné a tiché prostredie a priestor na zotavenie. V terminálnych štádiách ochorení sa snažíme vybaviť hospic,” hovorí Ondrušková.
Takto žilo Čierne: Mikuláš potešil deti a hviezdil na parkete, dospelí sa stretli pri punči Čítajte Zamestnanci sa musia odosobniť
Príbehy ľudí bez domova sú neraz nesmierne silné a človeka ovplyvnia.
“Sme tu také spoločenstvo, ktoré sa navzájom ovplyvňuje. Nie sme tu však od toho, aby sme niekoho súdili. Našou prácou je podať pomocnú ruku,” tvrdí vedúca charity.
Odosobnenie je podľa nej nevyhnutné, ak chce človek túto prácu vykonávať dlhodobo. Psychohygiena je nesmierne dôležitá a človek si prácu nesmie nosiť domov ani v myšlienkach.
Prestať s alkoholom je náročné, no nevyhnutné
Väčšina príbehov bezdomovcov začína rovnako. Náročné životné situácie, v ktorých sa ľudia ocitnú, sa rozhodnú riešiť alkoholom. Toto rozhodnutie však spravidla nie je správne a často končí padnutím na úplné dno.
Dostať sa opäť do normálneho života býva náročné. Chce to pevnú vôľu a odhodlanie. V prvom rade to však človek musí chcieť sám.
67-ročná Jaroslava z Čadce je v útulku už šesť rokov. Na ulicu ju dostal nešťastne predaný dom, kedy prišla o všetky peniaze. Nájom platiť nedokázala, a tak skončila na ulici. Nejaký čas prebývala vo vodárni s ostatnými bezdomovcami a samozrejme, popíjala alkohol.
V útulku je spokojná, zapája sa do prác okolo prevádzky, varí, upratuje a predáva noviny, aby si zarobila nejaké peniaze. V jej veku sa práca hľadá ťažko, navyše ju trápi cukrovka a problémy s cievami.
Múzeum kysuckej dediny cez víkend rozvoňajú vianočné oplátky aj kapustnica Čítajte Kontakt s rodinou býva veľkým prínosom
Nezriedka sú klientami charity ľudia, ktorí sa vrátili z výkonu trestu. No prichádzajú všetci, ktorí sa dostanú do ťažkej situácie. Mladí, starí, chorí. Na tele i duši.
“Je veľmi dôležité dokázať vypočuť bez predsudkov a vynášania súdov,” hovorí Ondrušková. Dopĺňa, že práca v charite je nielen o sfére sociálnej, ale tiež duchovnej. Pracovníci charity konštatujú, že v súčasnosti ľuďom veľmi chýba láska, a kontakt s rodinou je pre väčšinu ľudí hlavnou motiváciou.
57- ročná Marta z Čadce si útechu v manželských nezhodách hľadala v alkohole. To vyústilo k rozvodu a z peňazí za polovicu bytu nedokázala platiť nájom. O prácu prišla kvôli znižovaniu stavu zamestnancov vo firme a žila z brigád. Momentálne je po ťažkom úraze na invalidnom dôchodku. V útulku je štvrtý rok.
“Mám dve deti, no obe už majú vlastné rodiny a je dobré, že si žijú svoj vlastný život. No v kontakte s nimi som a som za to vďačná,” hovorí Marta.
Hlinený dukát zaplatí to najdôležitejšie
Poskytnúť peniaze ľuďom na ulici, ktorí sú zároveň závislí od alkoholu, prinesie viac škody ako úžitku. Preto prišla Diecézna charita s nápadom vlastnej meny.
Hlinený dukát má hodnotu jedno euro a dá sa kúpiť priamo v Dome charity. Charita prispôsobila cenník tomuto platidlu. Je možné si zaň zaobstarať jedlo, sprchu, oprať si, či prenocovať v teple nocľahárne.
Alkohol ani drogy si zaň nikto nekúpi. Okrem zakúpenia hlineného dukátu môžete prispieť aj vo finančných či potravinových zbierkach.
“Z potravinových zbierok následnej varíme počas celého roka. Trvanlivé potraviny sú nesmierne dôležitá pomoc,” dodáva na záver vedúca čadčianskej charity.
Dom charity sv. Gianny v Čadci
Dom charity sv. Gianny v Čadci funguje už viac ako 20 rokov a patrí organizačne pod Diecéznu charitu Žilina. Cirkevná organizácia poskytuje služby nízkoprahového denného centra, prevádzkuje útulok pre ženy a nocľaháreň. Okrem tohto pomáhajú ľuďom a rodinám, ktoré sa ocitli v existenčných problémoch.
