Záver kariéry mal ako z filmu, potom si otvoril pizzeriu. Podnikanie som oľutoval, tvrdí Marián Klago

TURZOVKA. Vystriedal niekoľko klubov, no keď zakotvil v MŠK Žilina v roku 2002, vyhral dva tituly a zahral si Ligu majstrov. Proti Bazileju odohral zápas, na ktorý už spomínať nechce. Dokonca si zahral proti Chelsea. Tvrdí, že kde prišiel, tam vypadli.

Potom zavesil kopačky na klinec, otvoril si pizzeriu a s futbalom skončil. Keď mu to zdravie dovolí, rád si ide zakopať.

Prečo však ukončil kariéru v najlepších časoch? Ako sa pri pive s Rasťom Michálikom dohodli, že začnú podnikať, a čo by dnes spravil inak? Aj o tom sme sa rozprávali s Mariánom Klagom.

V marci ste sa dostali medzi kysuckú jedenástku storočia. Čo vy na to?

Áno, zachytil som to. Tak by som povedal, úspech mladého športovca. Samozrejme, ako futbalista zapadnutý prachom som sa potešil.

Prečítajte si Prečítajte si Badžgoň zaistil Žiline miestenku do mládežnickej Ligy majstrov. Po zápase ho čakala operácia Čítajte 

Aké boli vaše futbalové začiatky?

Dnes sú rôzne akadémie, kedysi sme hrávali futbal na lúkach. Bolo to naše jediné hobby popri škole. Na dedine sme všetci hrávali. Začínal som v Korni v doraste. Následne som išiel do Čadce, kde sme hrali majstrovstvá kraju. Dorast som dohral v Čadci pod trénerom Piňom. Ako sedemnásťročný som sa spolu s ďalšími dvoma spoluhráčmi dostal do A-čka a hrávali sme 1. Slovenskú národnú ligu.

Čas pred vojenčinou som strávil v Čadci. V tom období sme akurát vypadli. Ako futbalový benjamínek som to znášal ťažko. Hrával som s futbalistami ako Čilo, Berešík, Belaník, Ondreáš, Mahút a mnohými ďalšími.

V roku 1990 som narukoval v Liptovskom Mikuláši a strávil som tu rok a pol. Následne ma prevelili do Dukly, kde som debutoval v československej lige. Stihol som v podstate federálnu ligu. Bohužiaľ, zase sme vypadli. Vidíte, kde som prišiel, tam sme vypadli.

V Dukle bol tréner Adamec, ktorý ma v podstate k sebe zobral a môže za môj začiatok ligovej kariéry. Potom som na rok prestúpil do Levíc, kde sa formovalo nové mužstvo. Odtiaľ som prestúpil do Trnavy, kde som bol približne dva roky.

Do MŠK Žiliny som sa dostal až v závere kariéry, konkrétne v roku 2002. Potom som už futbal zakvačil na klinec. Prichádzali zranenia, išiel som pod nože, mal som operácie.

Čo sa vám stalo?

Počas aktívnej kariéry som mal dvakrát problémy s meniskusom na pravej nohe. Po kariére prišla výmena kĺbov a podobne.

Patrilo pôsobenie v Žiline k vrcholu vašej futbalovej kariéry?

Určite. Zažil som tu jednoznačne najlepšie úspechy. Hneď po príchode do MŠK sme vyhrali titul, o rok nato opäť.

V predkole Ligy majstrov ste si zahrali proti Bazileju. Ako si spomínate na tento zápas?

Neskutočne, vsietil som vlastný gól, takže, čo vám poviem. Jeden vlastný gól v živote a ešte v Lige majstrov. Bol to pre mňa hrozný pocit a bolo to všade, v každom médiu.

Mohlo by vás zaujímať Mohlo by vás zaujímať Fackovanie ako šport? Slovák je majstrom sveta v kontroverznej disciplíne, ktorá môže zanechať vážne následky Čítajte 

Následne ste sa v Lige majstrov stretli zoči-voči futbalovým hviezdam Chelsea. Aké to bolo?

Vtipné je, že aj proti Chelsea sme si vsietili vlastný gól. V podstate aj starší hráči, čo sme tam boli, sme nemali také skúsenosti, ako hráči Chelsea či Bazileju. Keď vidíte tých veľkých futbalistov, bol to obrovský zážitok. Vtedy Chelsea trénoval Claudio Ranieri. Hrať s tými hráčmi bolo niečo neskutočné. Keď ich vidíte v televízii a potom naživo, je to rozdiel. Hral tam Damien Daff, ktorý bol neskutočne rýchly.

So Žilinou ste vyhrali aj dva tituly. Aké bolo toto futbalové obdobie? Spoznávali vás ľudia na ulici?

Áno. Avšak nechcem, aby to vyznelo, že sa chválim, ale bolo to dobré obdobie. Ľudia nás, samozrejme, spoznávali. Nejakú tu dobu som predsa odohral v lige, ale nechcem to preháňať.

V roku 2004 ste ukončili kariéru dvoma titulmi a zápasmi v Lige majstrov. Kam viedli vaše kroky?

Po MŠK, kedy sme to viacerí v lige ukončili, som ešte hrával chvíľu v Rakúsku, ale to dochádzanie bolo náročné, tak som to zabalil.

Chvíľu som trénoval v Čadci so Štefanom Zaťkom. Robil som asistenta trénera. Ja som však nikdy nemal ambície byť trénerom. Väčšina futbalistov, keď ukončí kariéru, tak zostane pri futbale. Ja som futbal ukončil takmer úplne.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Šikanovali ho, že je príliš chudý. Ján Potočár sa postavil na pódium Naturálnej Olympie Čítajte 

Z futbalu ste sa dostali do gastra. Prečo ste sa rozhodli práve pre toto odvetvie?

No, to je tiež taká sranda. Riešil som, čo budem robiť po futbale. Čo sa tu dá na tých Kysuciach? Ja som začínal ešte popri kariére. Už ku koncu som začal rozmýšľať, čo by som robil. Sedeli sme na pive s Rasťom Michálikom, úspešným futbalistom a napadlo nám, že pôjdeme do toho. On si postavil penzión v Oščadnici, ja pizzeriu v Turzovke. Potom sme to obaja oľutovali. Keď už sa zainvestovali peniaze, nebola cesta späť. Nedá sa, že to zbalím a odídem. Už sme v tom jednoducho pokračovali.

V čom boli začiatky ťažké ?

Človek nemal prehľad, všetko sa učíte odznova. Nevedel som o gastre nič. Všetko sme sa učili za pochodu. Zapojená bola celá rodina, taktiež nám pomáhali skúsení odborníci.

Futbal či podnikanie?

Určite futbal. Keď som ukončil kariéru, nerozmýšľal som, čo všetko môžem z toho využiť. Mohol som plynule prejsť k futbalu na iné pozície. Teraz by som to riešil inak, no neplačem nad tým. Mám zabehnutú pizzeriu, všetko je v poriadku.

Keď však hráte futbal dvanásť rokov, ste známy, vyhrali ste tituly a zrazu všetko utnete a venujete sa gastru v Turzovke, je to zvláštne. Cítim sa zapadnutý prachom. Keď prídem medzi ľudí, čo sa futbalu venujú, poviem si, že som tu mohol zostať aj ja. Nevyužil som potenciál, ktorý som mal. No taký je život.

Čomu sa ešte rád venujete ?

Rád chodím do lesa, kde vypnem a nič neriešim. Na futbalové zápasy veľmi nechodím, tu v okolí sú na zápase všetci odborníci. To nemám rád.

Teraz som riešil dva a pol roka hlavne kĺby, kedysi som si išiel aj zahrať. Teraz sa však nedalo. Mal som dve operácie a aktuálne rok po operácii sa dostávam trochu do kondície.

Prečítajte si aj Prečítajte si aj Spolupráca s MŠK Žilina, nárast hráčov o sto percent. Futbal v Čadci naberá správny smer Čítajte 

Aj to je často údel vrcholových športovcov.

Áno, ľavý kĺb ma bolel už počas kariéry. Vedel som, že mám problém. Vtedy je však človek stále v pohybe, trénujete a to telo to zvláda. Keď potom prestanete tak trénovať, ako ste boli zvyknutý, svaly ochabnú a začalo sa to následne prejavovať.