KRÁSNO NAD KYUCOU. Finančné zdravie slovenských miest sa vlani medziročne zhoršilo a kleslo na úroveň z roku 2015. V roku 2022 narástlo ich zadlženie a prebytky na bežných účtoch sa znížili na desaťročné minimum.
Vyplýva to z analýzy Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy INEKO, o ktorej informoval analytik INEKO Matej Tunega. Zverejnené výsledky hospodárenia vychádzajú z jednotlivých finančných údajov a porovnávajú všetky mestá a obce na Slovensku.
Najlepšie v hodnotení finančného zdravia za rok 2022 skončilo Krásno nad Kysucou s výsledkom 5,69 bodu. V hodnotení poskočilo z predošlého piateho miesta na prvú priečku.

"Je to pre nás nesmierna pocta a ocenenie práce pre vedenie mesta, ale aj pre našich občanov. Je potešujúce, že v tomto hodnotení stúpame od roku 2011. Postupne sme sa prepracovali na najlepšie mesto v rámci Slovenska," uviedol primátor Krásna nad Kysucou Jozef Grapa.
Pri hodnotení finančného zdravia samospráv INEKO sledoval viaceré parametre, a to celkový dlh, dlhovú službu, bilanciu bežného účtu a záväzky po lehote splatnosti. Spomedzi všetkých 141 slovenských miest má podľa hodnotenia INEKO výborné finančné zdravie, teda dosiahlo skóre nad päť bodov, 37 z nich. Oproti roku 2021 je to značné zhoršenie, vtedy totiž malo výborné finančné zdravie 59 miest.
Krásno bez dlhu s rastom majetku
Základná bilancia na obyvateľa Krásna nad Kysucou je 13 eur, priemer slovenských miest je -54 eur. Celkový dlh na obyvateľa v Krásne je 0 eur, priemer miest je 241 eur. Čistý majetok na obyvateľa 3 089 eur a priemer miest s bohatými okresnými a krajskými mestami 2 926 eur. Pozitívne sú aj výsledky hospodárenia za bežné účtovné obdobie na obyvateľa, kde Krásno nad Kysucou dosiahlo 88 eur, pričom priemer miest sú len 4 eurá. Ďalším indikátorom je intenzita investovania. Vo víťaznom Krásne dosiahla 13,3 percent, priemer miest je len 9,3 percenta. Čistý majetok mesta predstavuje 351 percent, priemer miest 302 percent.

„Mohli by sme zvýrazniť viacero indikátorov hospodárenia, v ktorých sme lepší ako iné mestá, ale pre mňa ako primátora mesta je dôležité najmä to, že celkový dlh je nulový a čistý majetok mesta na obyvateľa nám stále rastie. To znamená, že mesto nezadlžujeme pre budúce generácie aj napriek tomu, že investujeme oveľa viac ako v iných mestách," doplnil primátor Krásna nad Kysucou.
Dodal, že je potešiteľní, že mestu sa darí zohnať mimorozpočtové zdroje. "Preto ani v nasledujúcom roku 2024 sme nezvýšili dane a poplatky ako jedno z mála miest na Slovensku. Dúfam, že aj toto posledné hodnotenie práce vedenia mesta aj občanov je spoločným darčekom pod stromček a zároveň povzbudením do práce v budúcom roku," povedal Jozef Grapa.
Návrat k stavu z roku 2015
Z kysuckých miest nasleduje siedma Turzovka s výsledkom 5,4 bodu. Zo 141 miest sa Čadca umiestnila v rebríčku na mieste 116 s 4,5 bodmi, Kysucké Nové Mesto skončilo ešte horšie, na 121. mieste tiež s 4,5 bodmi.
Z kysuckých obcí si najlepšie v hospodárení počínal Svrčinovec. Z 2746 obecných samospráv zaujal v rebríčku 101. miesto s bodovým ziskom 5,9.
"Priemerné skóre finančného zdravia za všetky mestá na Slovensku predstavuje hodnotu 4,23 z maximálnych 6,00, čo je o 0,12 bodu menej ako rok predtým. Ide o relevantný pokles, mestá boli na vrchole svojho finančného zdravia počas rokov 2017 až 2020 a aktuálny pokles znamená pomyselný návrat k stavu z roku 2015," zhodnotil Tunega.

INEKO ako dobré ohodnotil finančné zdravie pri 100 mestách. Vysoká inflácia spolu s končiacou sa koronakrízou sa najvýraznejšie prejavili na poklese prebytkov na bežných účtoch miest.
"Vo výsledku sme zaznamenali najmenej dobrú hodnotu spomedzi celých uplynulých 10 rokov - priemerný prebytok bežného účtu dosiahol +4,1 %, čo je významne menej ako napríklad v roku 2016, kedy sme naopak zaznamenali najlepšiu hodnotu (+10,9 %)," uviedol Tunega.
S prebytkom na bežnom účte v roku 2022 podľa INEKO hospodárilo 131 zo všetkých 141 miest. Priemerné zadlženie miest podľa INEKO vlani mierne stúplo z 21,56 % na 23,23 %.