ČADCA. V okrese Čadca upozornili meteorológovia na vznik smogovej zhoršenej situácie.
Monitorovacia stanica Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) pre meranie kvality ovzdušia upozornila na zhoršenú kvalitu ovzdušia a prekročenie častice PM10, čo je zvýšenie objemu prachových častíc menších ako desať mikrometrov.
Platnosť upozornenia sa začala 11.1 ráno o jednej hodine a platí do odvolania.
Údaje z monitorovacej stanice ovzdušia v Oščadnici možno aplikovať aj na celé Kysuce a podľa meraní a odporúčaní by sa mali riadiť aj obyvatelia ostatných rizikových oblastí, teda najmä dolín a kotlín celého regiónu.
Nameraná hodnota bola 95 mikrogramov na meter kubický, pričom podľa v súčasnosti platnej legislatívy nesmú priemerné denné koncentrácie PM10 v danej lokalite presiahnuť hodnotu 50 mikrogramov na meter kubický. Najvyššia nameraná koncentrácia bola v utorok 9. januára, 160 mikrogramov na meter kubický.

V minulosti sa starosta Oščadnice Marián Plevko pre redakciu MY Kysuce vyjadril, že po uvedení stanice do prevádzky obec vyzývala obyvateľov, aby najmä v zimnom období kúrili ekologickejšie. Zabralo to len na chvíľku. Starosta tiež potvrdil, že najväčšími znečisťovateľmi sú práve fyzické osoby. Obec vydala aj odporúčania pre obyvateľstvo využívajúce lokálne vykurovacie systémy na pevné palivo.
"Nespaľovať odpad, vrátane odpadového dreva, nábytku, okien, kde okrem PM10 pri spaľovaní takéhoto dopadu vznikajú aj ďalšie toxické látky. Ľudia by v prípade zvýšenia exhalátov v ovzduší mali tiež obmedziť dobu pobytu vonku, skrátiť vetranie obytných miestností, obmedziť fyzickú námahu vonku,“ doplnil starosta Oščadnice s tým, že málokto tieto odporúčania dodržiaval.
Čo sú častice PM10
Atmosféra môže obsahovať okrem zmesi plynov aj drobné kvapôčky a množstvo rozptýlených častíc, ktorých veľkosť sa pohybuje od niekoľkých nanometrov do približne 100 µm.
Veľké častice pomerne rýchlo sa usádzajú na zemský povrch, zatiaľ čo malé častice zotrvávajú v atmosfére dlhý čas, pričom sa môžu prenášať na dlhé vzdialenosti - chovajú sa v tomto smere takmer ako plyn.

Z hľadiska účinkov na ľudské zdravie nás zaujímajú iba tie častice, ktoré sú človekom vdýchnuteľné – za také sa považujú všetky častice s aerodynamickým priemerom menším ako 10 µm – sú známe ako PM10. Čím sú častice menšie, tým hlbšie dokážu preniknúť do pľúc.
PM10 vo všeobecnosti môžu pochádzať z veľmi rozmanitých zdrojov – prírodných aj antropogénnych. Medzi prírodné zdroje patria napríklad sopečná činnosť, lesné požiare, erózne procesy na zemskom povrchu, soľ, ktorá vzniká pri odparení vodnej triešte z morskej vody, piesok z púštnych oblastí zvírený pri púštnych búrkach, ktorého epizódy niekoľkokrát do roka zaznamenávame aj u nás.
Medzi antropogénne zdroje patria emisie zo spaľovacích procesov - vykurovanie domácností, doprava, výroba elektrickej energie, teplárne, spaľovne odpadu a rôzne iné výrobné procesy. V menšej miere sa na zvýšenej prašnosti podieľa aj zvírený prach z ciest – zvyšky z oteru bŕzd a pneumatík, zimného posypu, znečistenia ciest. Krátkodobejšími zdrojmi bývajú stavebná činnosť a sezónne poľnohospodárske práce.
Škodlivé spaľovanie
Škodlivosť PM10 pre ľudské zdravie závisí nielen od veľkosti častíc, ale aj od ich zloženia, ktoré je podmienené tým, z akého zdroja pochádzajú.

Napríklad častice jemného piesku sú relatívne oveľa menej nebezpečné ako rovnako veľké častice sadzí zo spaľovania biomasy, uhlia alebo dieselových motorov. Sadze sú zložené z konglomerátov veľmi jemných čiastočiek uhlíka, na ktorom sú adsorbované polycyklické aromatické uhľovodíky (PAH) a ďalšie organické látky, ktoré sú pre človeka karcinogénne.
Pri spaľovaní rôznych druhov horľavých odpadov, vrátane záhradného, je to ešte horšie.
Odporúčané predbežné opatrenia:
- obmedziť dobu pobytu vonku, skrátiť vetranie obytných miestností, obmedziť fyzickú námahu vonku (fyzická práca, športové aktivity).
- Obyvateľstvo využívajúce lokálne vykurovacie systémy na tuhé palivo (pece, kachle, kotly ústredného kúrenia, kozuby a pod.) by malo dlhodobo dodržiavať tieto zásady:
- Nespaľovať odpad, vrátane odpadového dreva (nábytok, okná a pod.), okrem PM10 pri spaľovaní takéhoto dopadu vznikajú aj ďalšie toxické látky.
- V prípade kúrenia drevom používať drevo dobre vysušené (malo by sa sušiť 1-2 roky).
- Udržovať spaľovanie paliva pokiaľ možno v optimálnych podmienkach: o pravidelne čistiť kotol a komín, o prikladať radšej častejšie po menších dávkach, o nastaviť regulačné klapky tak, aby mal vzduch prístup k palivu, nedusiť oheň, o ak je to možné, udržovať teplotu za kotlom medzi 150-250°C.
- Pokiaľ je to možné, vymeniť staré spaľovacie zariadenie za moderný kotol s nízkymi emisiami škodlivých látok. Obmedzenia je potrebné dodržiavať a aktivity časovo obmedzovať tým viac, čím vyššie sú koncentrácie častíc PM10 v ovzduší a čím rizikovejší z hľadiska zdravia sú exponovaní jedinci.