KLOKOČOV. Február 2023 bol pre boxerku Evu Hruškovú zlomový. Skvelú športovú formu zrazu vystriedalo nepríjemné zranenie a operácia. Nasledovala rekonvalescencia, ktorej koniec bol v nedohľadne. Do toho písanie diplomovej práce, štátnice a trénerstvo.
„Bolo náročné vyrovnať sa s touto situáciou,“ povedala Eva Hrušková. Pevná vôľa, dobre nastavená hlava a tvrdá drina nakoniec priniesla mladej športovkyni vytúžený titul majsterky Slovenska.
Okrem boxu sa aktívne venuje trénerstvu. Na Fakulte telesnej výchovy a športu vyštudovala odbor kondičné trénerstvo pre výkonnostný a vrcholový šport a učiteľstvo telesnej výchovy.
Box sa snaží dostať do povedomia aj na Kysuciach, a tak spolu s jej priateľom Petrom Gavenčiakom a trénerom Michalom Šurinom založili prvý boxerský klub v regióne.
V rozhovore sa dozviete
- Čo sa stalo vo februári 2023,
- aký bol návrat do tréningového režimu,
- či sa stretáva s kritikou, že ako žena sa venuje boxu a ako sa dostala k tomuto športu,
- prečo dlho odkladala svoj prvý zápas a z akého zápasu odchádzala s poriadnou bitkou,
- ako vyzerá jej príprava na súťaž a tréningy,
- aké to je, keď sa s priateľom venujú rovnakému športu,
- čo si myslí o tom, že dnes už je trénerom každý bez poriadneho vzdelania,
- ako vyzerajú jej tréningy pre začiatočníčky,
- čo by odporučila ženám a dievčatám, ktoré chcú začať s boxom, no majú strach,
- či je na Kysuciach o box záujem.
Koncom roka 2023 ste sa stali majsterkou Slovenska, aké sú to pocity?
Sú to úžasné a neopísateľné pocity. Týmto športom žijem dennodenne 24 hodín denne, všetko tomu podriaďujem a snažím sa byť každým dňom lepšia. Rok 2023 nebol pre mňa ľahký, na začiatku roka som sa zranila a mala som zápasovú pauzu takmer trištvrte roka.
Stále som však mala pred sebou svoj cieľ, a to ma hnalo vpred a vybojovala som si vysnívaný titul majsterky Slovenska. Je to pre mňa odmena za všetku drinu a úsilie, ktoré vkladám do tréningového a súťažného procesu, takisto obrovská motivácia pracovať na sebe ešte viac ako doteraz.

Čo sa vám stalo?
Začiatkom minulého februára som si utrhla Achillovu šľachu. Stalo sa mi to na sparingoch v Dubnici nad Váhom a pravdepodobne išlo o únavové zranenie. Podstúpila som operáciu a následne dlhú rekonvalescenciu. Bol to môj prvý vážnejší úraz, dúfam že aj posledný a bolo to pre mňa dosť ťažké obdobie.
Ako to ovplyvnilo váš tréningový či súťažný proces?
Dovolím si tvrdiť, že vtedy som mala neskutočnú formu, bola som v zápasovom tempe a čakal ma posledný semester na vysokej škole. Zrazu som sa ocitla v takejto situácií. Bolo ťažké sa s tým vyrovnať, ale po operácii už bolo lepšie a nastavila som sa mentálne tým správnym smerom.
Aký bol návrat po operácii späť k tréningom?
Po operácií som pár dní oddychovala a potom som začala s pohybovou aktivitou. Vytvorila som si tréningový plán a všetky prostriedky som prispôsobila môjmu aktuálnemu zdravotného stavu a obmedzeniam, ktoré som mala.