SVRČINOVEC. Ťažko skúšaná dedina. Tieto slová asi najlepšie vystihnú atmosféru vo Svrčinovci, kysuckej dedine na hraniciach s Českou republikou.
Mnohí vodiči majú ešte v čerstvej pamäti niekoľko kilometrové kolóny nákladiakov, ktoré ľuďom ešte pred desiatimi rokmi strpčovali život a pre hustotu dopravy sa nedalo prejsť z jednej strany cesty na druhú.
Učiteľky v miestnej škole mali dilemu, či budú v triedach vetrať, alebo sa bude učiť, keďže hluk z cesty bol silnejší, ako keď deti čítajú z čítanky.
Odvtedy sa situácia zmenila. Ako? Kolóny kamiónov z obecných ciest sa stratili a premávka sa presmerovala na úseky diaľnice D3 Svrčinovec – Skalité a Svrčinovec – Čadca. Patálie ľudí sa však neskončili. Dlhé roky museli znášať blato, prach, silné otrasy a hluk stavebných mechanizmov pri výstavbe dvoch diaľničných úsekov. Gumené čižmy sa stali pre nich nutnosťou a je tomu tak dodnes.
Keď je sucho, prach, keď prší, blato
V dedine naďalej panuje čulý stavebný ruch. V minulom roku začali stavbári s modernizáciou päťkilometrového úseku železničnej trate, ktorá smeruje cez Svrčinovec po hranicu s Českou republikou a je zaradená medzi tranzitné medzinárodné koridory na území Slovenska ako súčasť PAN – európskeho koridoru Žilina – Zwardoň – Gdynia.

Rekonštrukcia má skvalitniť nielen regionálnu či medzinárodnú dopravu, ale aj život obyvateľov Svrčinovca. Ľudia sú už zo situácie podráždení a nahnevaní.
Sťažujú sa hlavne na hluk a bezohľadnosť vodičov nákladiakov prevážajúcich stavebné materiály aj na to, že chodia po zablatených a zničených komunikáciách a rozbitých chodníkoch. Upratovanie vraj nie je žiadnou samozrejmosťou a ľudia sa tu tak väčšinou musia brodiť blatom. Keď je sucho, nemôžu ani otvoriť okná, alebo dať sušiť bielizeň. Všade je prach.