ZBOROV NAD BYSTRICOU. Vo svojej zbierke má presne 556 šálov. V priemere stojí jeden šál 15 eur a nepotrebujeme zložité matematické výpočty, aby sme si prerátali, že od roku 2003 minul Pavol Droščák nemalú sumu. Niektoré šály si kúpil sám na zápasoch či cez internet, iné mu doniesli známy a rodina.
Jeho zbierku ste mohli vidieť aj na Štefanskom pohári a nájdete v nej kúsky z celého sveta.
V rozhovore sa dozviete
- Aké zážitky si odniesol zo zápasov,
- ako mu oranžová farba na zápase spôsobila problémy,
- ktorý šál je jeho najcennejší,
- aké šály mu ešte chýbajú,
- ako sa slovenské šály ocitli v Brazílii či Ázii,
- ako sa o šály stará,
- čo hovorí ako predseda klubu v Zborove na výsledky tímu,
- koho pokladá v šiestej lige za najväčšieho favorita.
Ako vám napadlo, že začnete zbierať šály?
Bolo to asi v roku 2003, chodil som na rôzne zápasy, tam ľudia nosili tieto futbalové šály a páčilo sa mi to. A tak som sa rozhodol, že ich začnem zbierať.
Stalo sa to už vašou tradíciou, že z každého zápasu si odnesiete šál?
V podstate áno. Chodím na zápasy aj cez rôzne cestovné agentúry, niekto si z návštevy cudzej krajiny odnesie magnetku, ja futbalový šál.

Vedeli by ste povedať najlepší zápas, na ktorom ste boli?
Každý zápas má svoju špecifickú atmosféru. Bol som naozaj na rôznych. Či už talianska liga a výborné derby medzi AC Milano a Inter Milano, taktiež som bol na Neapole a podobne. Ja som však fanúšikom Liverpoolu, takže každý ich zápas som si veľmi užil.
Vďaka vašej záľube ste toho veľa precestoval. Zdá sa, že Európu máte naštudovanú.
Celú určite nie. Chodím najmä po zápasoch, takže hlavne už spomínané Taliansko, ale aj Nemecko, Španielsko či Poľsko. Je veľa miest, ktoré by som ešte rád navštívil.
Z toľkých futbalových zápasov musíte mať zaujímavé historky.
Tak výborné sú talianske ligy. Tí Skalní Tifosi sú divokí. Keď sa stretnú fanúšikovske tábory, to by musel človek zažiť. Niekedy neviete rozlúštiť, či sa tí Taliani hádajú, alebo len rozprávajú a gestikulujú.
Keď sme boli na zápase Atalanta BC– AS Rím, môj kolega mal na sebe modro-oranžové tepláky. A keď fanúšikovia Atalanty videli na nás oranžovú farbu, hneď po nás štartovali. Pretože oranžová patrí fanúšikom AS Rím. Mikinu si hneď otočil naopak, aby nebola vidieť oranžová farba. Okamžite sme si išli kúpiť do obchodu aspoň šál Atalanty.
Spomeniete si ešte na nejaký zážitok?
Keď som bol na zápase Bayernu Mníchov, tak som si s jedným fanúšikom vymenil slovenský šál za brazílsky. Pre nich je to tiež rarita a v podstate akási cennosť do zbierky.

Kde všade ešte máme slovenské šály vďaka vám?
Nejaké by ste určite našli aj v Ázii.
Zbierate aj iné šály, než futbalové?
Áno, mám aj hokejové, napríklad New York Rengers, nejaké kanadské šály. Rád sa chodím pozrieť na zápasy do Třinca.
Kde je lepšia atmosféra, na futbale či na hokeji?
No asi podľa toho, o čo ide, aký je to zápas. Taktiež podľa toho, kde sedíte. Samozrejme, že v kotly bude atmosféra búrlivejšia.
Koľko máte aktuálne futbalových šálov?
Presne 556.
Aký je váš najcennejší šál?
Určite sú to tie z Latinskej Ameriky. Síce som tam nikdy nebol, ale švagor mi odtiaľ jeden doniesol. Moji najbližší už vedia, že keď idú niekde na dovolenku, alebo mi kupujú darček na sviatok, vždy mi donesú nejaký šál.
A najobľúbenejší?
Určite z Liverpoolu. No každý šál má svoj príbeh či históriu. Mám šály takmer z každej ligy, taktiež aj naše kysucké šály.
Koľko stojí jeden šál?
Priemerná cena sa pohybuje okolo 15 eur.
Ktoré šály vám vo vašej zbierke ešte chýbajú?
Najmä tie z nižších líg. A potom, samozrejme, z Latinskej Ameriky. Teraz mám sľúbený šál z Mexika, tak na ten sa teším.
Máte všetky šály len zo zápasov, alebo si ich kupujete aj na internete?
Áno, kupujem ich aj z internetu, prípadne si ich vymieňame s ľuďmi, ktorí ich tiež zbierajú.

Ako sa staráte o také množstvo šálov?
Je to naozaj náročné, kedysi som ich mal aj vystavené, no teraz ich mám poukladané v boxoch. Sadal na ne prach, musel som ich aj častejšie prať. Teraz ich mám takto uložené a v lete ich, samozrejme, dávam vyvetrať. No a potom, šály mám v boxoch poukladané podľa jednotlivých líg.
Vaše šály boli aj na výstave na Štefanskom Pohári. Ako ste tam prepravili toľko šálov?
Všetky tam neboli, z približne deviatich krabíc bolo na tomto turnaji päť. Tohtoročného Štefanskeho pohára som sa nezúčastnil, takže ich za mňa rozkladali iní, no na predošlých turnajoch som ich tam rozkladal ja a je to naozaj fuška.
Najskôr musíte natiahnuť silóny, na tie následne prichytiť šály, ponavliekať cez nitku. Potom opäť zložiť, je to náročné aj časovo.

Okrem tejto futbalovej záľuby, venujete sa aj inak futbalu?
Áno, som predseda klubu TJ Snaha Zborov nad Bystricou už približne 13 rokov. Najskôr som bol pri mládeži, teraz sa venujem Áčku. Kedysi som aj za Zborov hrával.
Ako je na tom klub v obci?
Ako všade. Nie je to ľahké, financie trápia určite nejeden klub. Dorast máme v podstate spoločný s Krásnom. Muži zimujú v šiestej lige na piatom mieste.
Aké ambície máte s klubom v druhej časti súťaže?
Tak primárne to udržať, body nejaké máme. Plánov by bolo veľa, no vždy to stopnú financie. Aj preto sme vďačný za každého sponzora, ktorý nám pomôže. Veľká vďaka patrí starostovi obce Jurajovi Hlavatému a obecnému zastupiteľstvu za podporu klubu.

Nie je to demotivujúce robiť futbal za takýchto podmienok?
Určite, už by som to dávno zavesil na klinec, ale nemá to kto robiť. Je tam na starosti toho veľa. Zároveň to robíte na úkor svojho vlastného času, rodiny, no keď už tam raz dáte to srdce, nemôžete to nechať len tak.
Máte v šiestej lige svojich favoritov?
Myslím si, že Radôstka má dobre našliapnuté na postup do piatej ligy. Káder na to určite majú. Taktiež aj Višňovému sa darí.