KYSUCE. Miesta, ktoré dýchajú históriou, desaťročia chátrali a boli postrachom každého návštevníka.
Zarastené náhrobky kníšuce sa na každú svetovú stranu, popadané, do polovice zahrabané v hline, medzi nimi konáre, kusy skla, hrdzavé plechovky či špinavé igelity. Takto skončili miesta posledného odpočinku časti kysuckého obyvateľstva.
Na židovských cintorínoch sa podpísal nielen nekompromisný zub času, ale aj systematická likvidácia, ktorá sa začala pred osemdesiatimi rokmi.
Komunistická totalita popierala náboženskú slobodu a pietne miesta ničila. Náhrobky boli používané na dláždenie chodníkov, zdobili záhrady či končili ako suť v základoch stavieb domov.
Mŕtvi sa brániť nevedia
Do obnovy starých židovských cintorínov sa pustili vo Vysokej nad Kysucou aj v Starej Bystrici. Podarilo sa im získať európske peniaze na záchranu historického a kultúrneho dedičstva, ktoré predstavujú práve starobylé židovské cintoríny.
Tajuplné, pozoruhodne krásne, dokumentujú našu históriu. Sú predmetom obdivu i záujmu, ale boli aj terčom výtržníkov a zlodejov.
Náhrobky z leštenej švédskej žuly, z talianskeho bieleho mramoru, zo syenitu, z vápenca či z umelého kameňa začali nielen kamenári z cintorínov kradnúť hlavne po roku 1990.
Počas 2. svetovej vojny bol cintorín v Starej Bystrici zničený viacerými granátmi. Zub času odhryzol z viacerých náhrobkov z tmavej žuly a ružového pieskovca. Časť hrobov s náhrobkami sa nachádzala na kopci nad domami. Ďalšie náhrobky, zrejme tie staršie, boli roztrúsené na svahu pod kopcom. Mnohé boli zarastené v lesnom poraste. Niektoré hroby sa prepadli.
Vo svojej zbierke má 556 šálov. Vďaka nemu sú tie slovenské v Brazílii či dokonca v Ázii Čítajte Spod nánosu zeminy a času sa podarilo vyzdvihnúť množstvo kamenných náhrobkov, zreštaurovať ich a dôstojne osadiť v rámci novej architektúry cintorínov podľa projektov architekta Ivana Jarinu.
„Projekt pripomína dejiny a smutný osud židovskej komunity v týchto obciach, ale záchranou unikátnych pieskovcových a mramorových macev (náhrobných kameňov) sa sprístupňuje pre verejnosť aj niekoľko veľmi vzácnych historických pamiatok, patriacich medzi najstaršie v širokom okolí,“ informoval starosta Starej Bystrice Ján Podmanický.
Doplnil, že nejde o zámer, ktorý má výlučne pietny rozmer, ale aj o projekt, ktorý má charakter historický, umelecký a v neposlednom rade kultúrny.
„Vedieť si náležite uctiť predkov, ktorí sa tiež podieľali na dejinách našich obcí, na ich osudoch, na ich radostiach i smútkoch. To všetko vedie k vzájomnému porozumeniu, úcte a rešpektu,“ povedal Podmanický.
Dvesto rokov histórie
K židovskému cintorínu vybudovali novú prístupovú cestu. Pred cintorínom sa nachádza informačná tabuľa. Bolo vybudované i osvetlenie, priestor chráni kamerový systém.
Areálu dominuje symbolický pamätník. Na jednej strane je vytesaný zoznam zosnulých, na druhej strane nachádzame zoznam židovských občanov, ktorí boli hlavne v roku 1942 deportovaní a v krátkom čase vyvraždení v táboroch Osvienčim, Sobibor a Majdanek. V minulosti sa v Starej Bystrici nachádzala i synagóga. Na jej mieste dnes stojí bytový dom.
Školu pre nízky počet detí zavreli. Na prízemí úraduje starostka, hore budú nájomné byty Čítajte Historik a kurátor Kysuckého múzea Marián Liščák, ktorý je zároveň autorom monografie Stratení v čase mapujúcej židovskú komunitu v regióne od minulosti až po udalosti spojené s deportáciou členov židovských komunít počas 2. svetovej vojny, sa domnieva, že židovská komunita mohla vybudovať svoj prvý cintorín v 18. storočí, respektíve v prvej polovici 18. storočia.
Najstaršie v tvare Mojžišových dosák
Najstarší náhrobok je zo začiatku 19. storočia. Najmladší datovaný náhrobok – maceva – je z roku 1937. Je to doklad o takmer dvestoročnej histórii pochovávania na cintoríne.
Celkovo sa podarilo nájsť a zrekonštruovať sto náhrobkov alebo ich zvyškov - podstavcov, častí náhrobkov alebo úlomkov, z nich sa podarilo úplne alebo čiastočne identifikovať 54. Najstaršie macevy sú v tvare Mojžišových kamenných dosák s Desatorom, zakončené jednoduchým oblúkom.
Informačná tabuľa pri židovskom cintoríne uvádza, že tu našli odpočinok napríklad Tobiáš Brichta (19. st.), ktorý mal v prenájme krčmy v centre obce Stará Bystrica i pivovar. Šalamún Kugel (druhá polovica 19. st.)mal v prenájme niekoľko rokov krčmu vo Vychylovke. Heinrich Kohn (koniec 19. st.) bol richtárom Starej Bystrice.
Pochovaní tu boli aj Eduard Riesz (začiatok 20. st.), veľkopodnikateľ a predseda židovskej obce, Marek Liebermann; krčmár, Leopold Gold, ktorý počas prvej Česko – Slovenskej republiky obchodoval s rozličným tovarom a nesmieme zabudnúť na rodiny Löwyovcov a Zlattnerovcov, ktoré sa venovali hospodárstvu.
