KYSUCE. Vlastná studňa bola kedysi doménou vidieka a mala ju takmer každá domácnosť. Po vybudovaní obecných vodovodov akoby upadla do zabudnutia a plnila skôr estetickú funkciu.
Dnes sa opäť teší čoraz väčšej popularite a pri výstavbe nových rodinných domov myslia majitelia čoraz častejšie na efektívne využívanie vody.
Vodárňam platíme za výrobu a dodávku pitnej vody, za jej distribúciu, odvedenie a čistenie odpadovej vody verejnou kanalizáciou. Niekedy to nie sú malé sumy.
Stačí si to predstaviť. Máte záhradu, chcete ju polievať, no klimatickými zmenami vyprahnutá zem by sa nemalou časťou podpísala na vašom účte za vodné a stočné.
Mladí či starší, každý hľadá spôsoby, ako ušetriť. Jedným z nich je vybudovať si vlastnú studňu. Niekoľko metrov pod zemou sa totiž nachádzajú zásoby podzemnej vody, ktorá môže slúžiť ako úžitková alebo dokonca i pitná voda.
Zálievka bez chémie
Pre vlastný vrt sa rozhodol aj šesťdesiatnik Milan Mundier z Čadce. Má preňho množstvo výhod. Odkedy má studňu na polievanie záhrady, účet za vodu mu klesol takmer o polovicu aj zelenina je chutnejšia.
„Je to dar z nebies. Mal som šťastie, že sme narazili na dva zdroje vody. Studňa nevyschne ani počas horúceho leta. Vodu využívam hlavne na zavlažovanie záhrady. Výhoda je, že v nej nie je žiadna chémia, ako je vo verejnom vodovode,“ povedal s tým, že je to cítiť aj na chuti vypestovaných plodov.

Okrem zalievania záhrady možno vodu z vlastnej studne alebo vrtu využiť aj na vykurovanie tepelným čerpadlom, na splachovanie WC, pranie, sprchovanie či napúšťanie bazénu alebo napájaniu zvierat.
Aj keď vyhĺbenie jedného metra vyjde približne na 70 eur v závislosti od šírky vrtu a podložia, počiatočné náklady sa rýchlo vrátia v podobe podstatne nižšieho účtu od vodární.
Dlhé týždne čakania
O vyhĺbenie studne a vrtu má záujem čoraz viac Slovákov. Na realizáciu čakajú dlhé týždne, niekedy aj mesiace. Závisí to od regiónu, v ktorom studniari práve vŕtajú, keďže preprava techniky je veľmi drahá, no aj od naliehavosti situácie či havárie vodného zdroja.
Jaroslav Gelačák z Čierneho pri Čadci sa vŕtaniu studní venuje takmer dvadsať rokov. Podľa jeho slov sa voda hľadá čoraz ťažšie, povrchovej aj podzemnej vody ubúda hlavne kvôli klimatickým zmenám, vyrúbaným stromom a zničenej prírode.
Na celých Kysuciach dnes musia byť studne hlbšie ako tie spred dvadsiatich rokov. Vtedy ešte vodu hľadali v pätnástich metroch, teraz treba dvojnásobok.
„Záujem o vlastné vodné zdroje evidujeme už dlhšiu dobu. Studne z dôvodu klimatických zmien vysychajú, žiadajú si obnovu. Povrchová voda mizne, ale je to dané aj tým, že ľudia nevedia vodou šetriť. Staršia generácia fungovala s vodou inak, vodou šetrili. Ľudia si myslia, že studňa je bezodná, no nie je tomu tak, každý vrt sa dá vyčerpať,“ podelil sa studniar o svoje skúsenosti.
Hovorí tiež, že o výdatnosti vodného zdroja rozhoduje aj jeho umiestnenie, nestačí sa len poobzerať po pozemku, kde by to vašej studni pristalo. Treba tiež vedieť, kadiaľ vedú inžinierske siete, aby pri hĺbení studne nedošlo k ich poškodeniu.

„Ak to vezmeme od Makova po Krásno nad Kysucou, k vode sa vieme dostať s určitosťou do tých tridsiatich metrov. Parametre vrtu sa potom stanovujú na základe podložia, priepustnosti. Treba si tiež uvedomiť, čím hlbšie pôjdete tým lepšie. Voda nezamrzne ani v zime a vy si ju budete môcť naplno užívať. “ upresnil Gelačák.
Pravidlá vlastného zdroja
Ľudia si chránia svoje príjmy tým, že si za peniaze zhotovia vlastný zdroj pitnej vody. Nie sú tak limitovaní cenou vodného.
Aké sú pravidlá, sme zisťovali aj u spoločnosti Severoslovenské vodárne a kanalizácie (Sevak), ktorá prevádzkuje vodovody, kanalizácie a čistiarne odpadových vôd v regiónoch Žiliny a Kysúc.
Hovorkyňa spoločnosti Dagmar Rošková informovala, že ak vlastník nehnuteľnosti vlastný zdroj vody používa výhradne na polievanie záhrady a nevypúšťa vodu z vlastného zdroja do verejnej kanalizácie, stočné si Sevak nebude uplatňovať, pretože služba odkanalizovania nie je poskytovaná.

„Ak je nehnuteľnosť napojená na verejný vodovod a voda zo studne sa využíva aj v nehnuteľnosti, je zakázané prepojiť rozvod vody z verejného vodovodu s rozvodom vody zo studne. Nemôže dôjsť k zmiešavaniu vody z iného zdroja s vodou z verejného vodovodu a nemôže dôjsť k znečisteniu vody vo verejnom vodovode. Vodovodná prípojka musí spĺňať podmienky určené Sevakom,“ doplnila Dagmar Rošková.
Ďalej vysvetlila, že ak vlastník vypúšťa odpadovú vodu do verejnej kanalizácie aj z vlastného zdroja, určuje sa jej množstvo podľa smerných čísel spotreby vody (34 m3/osoba/rok), alebo podľa vodomeru na verejnom vodovode a vodomere osadenom na vlastnom zdroji, ktorého osadenie si zabezpečuje a náklady znáša vlastník nehnuteľnosti.
Potrebné povolenia
Vybudovanie vlastnej studne je považované za vodnú stavbu. To znamená, že na vyhĺbenie studne je potrebné povolenie. Povolenie, ktorého súčasťou je aj povolenie na čerpanie podzemných vôd, vám vydá odbor starostlivosti o životné prostredie na mestskom, prípadne obecnom úrade na základe žiadosti.
Rovnaké povolenie treba aj vtedy, ak sa rozhodne studňu zrušiť alebo upraviť.
Poplatky za odber podzemnej vody sú účtované len pri väčšom odbere nad 15-tisíc metrov kubických za rok alebo 1250 kubíkov za mesiac. Prekročiť túto hranicu je pri bežnom používaní studne nereálne.
Prepojenie studne a vodovodu je nelegálne
Netreba zabúdať aj na fakt, že v dome môže byť len jeden zdroj vody. Ak sa niekto rozhodne pre využívanie studne v dome, ktorý je napojený na verejný vodovod, treba najskôr jeho odpojenie. Mať v dome prepojené dva zdroje vody – verejný vodovod a studňu je nelegálne.
Využívanie vody z verejného vodovodu na pitie a vody zo studne na splachovanie či pranie je preto porušením zákona. Takéto prepojenie je totiž pri kontaminovanej vode zo studne rizikom nielen pre vás ale aj pre široké okolie. Znečistenie z jednej studne by mohlo kontaminovať celý verejný vodovod.

Prečo pravidelne kontrolovať domácu studňu?
Ak ste majiteľom studne a vodu z nej používate aj na domáce účely (domácnosť, záhrada, pitný účel), je potrebné ju pravidelne kontrolovať, aby ste zamedzili prípadným zdravotným problémom. Aj keď sa na prvý pohľad voda v studni javí byť číra a neškodná, stále existuje riziko, že obsahuje nebezpečné látky či mikroorganizmy, ktoré môžu poškodiť zdravie.
Ako často kontrolovať kvalitu vody:
Kvalitu vody vo vlastných studniach je potrebné si dať skontrolovať v laboratóriu jeden až dvakrát ročne v rôznom ročnom období. V prípade, že sa za posledné tri roky kvalita vody v studni nezmenila, je možné tento interval predĺžiť.
Ak by však majiteľ studne zaznamenal zmeny senzorických vlastností vody (chuť, farba, zápach), je potrebné vykonať rozbor vody okamžite a vodu prestať používať do doby potvrdenia jej vyhovujúcej kvality laboratórnou analýzou. Mimoriadne rozbory je vhodné vykonávať aj po záplavách, zemetraseniach, opravách a čistení studní.
Odber a analýza vzorky:
Analýza vody sa vykonáva výlučne v akreditovaných laboratóriách (ako napríklad aj na ÚVZ SR a na regionálnych úradoch verejného zdravotníctva), ktoré poskytujú presné výsledky a vedia rýchlo a jasne ukázať aká je kvalita vody v studni.
Odber vzorky vody môže vykonať majiteľ studne aj sám, pričom je potrebné dodržať určité pravidlá, ktoré mu objasní zamestnanec laboratória. Pred odberom by mal majiteľ studne zároveň oboznámiť laboratórium s možnými zdrojmi znečistenia a činnosťami, ktoré by mohli ovplyvniť kvalitu vody.
Možné zdravotné riziká:
Najčastejšie prekračovanými limitmi chemických ukazovateľov kvality pitnej vody z vlastných/domových studní sú limity pre dusičnany a dusitany – ide o látky, ktoré predstavujú zdravotné riziko najmä pre malé deti, ale ich dlhodobý príjem môže predstavovať riziko aj pre dospelú populáciu.
Zdravie môžu ohrozovať aj patogénne mikroorganizmy, ktoré spôsobujú črevné a hnačkové ochorenia. Je potrebné upozorniť, že prevarením vody sa mikroorganizmy síce môžu zničiť, nie je možné však odstrániť chemické látky, ako sú dusičnany a dusitany. V prípade studní, ktoré majú nestabilnú a v zdravotne významných ukazovateľoch nevyhovujúcu kvalitu vody je potrebné zvážiť ich používanie ako zdroja pitnej vody v domácnosti.
Zdroj : Úrad verejného zdravotníctva