ČIERNE. Pokiaľ ste si nedali do nového roku predsavzatie, že schudnete a patríte k tým, ktorým hystéria okolo príliš zdravej stravy bez cukrov a tukov už tak trochu lezie na nervy, víkendová sobota v Čiernom bola pre vás ako stvorená.
Ostatky, ako sa ľudovo hovorí posledným dňom fašiangového obdobia pred popolcovou stredou, prilákali do tejto obce na slovensko-česko-poľskom trojmedzí stovky ľudí. Veď hlavne pre posledné dni tohto obdobia je charakteristické veľmi uvoľnená zábava s konzumným správaním.
„Rozhodli sme sa v našej dedine oživiť a rozvíjať skoršiu tradíciu, ktorá už postupne vymizla, hoci živá tu bola po dlhé roky. Toto je len druhý ročník čierňanských ostatkov, no teší nás, že záujem ľudí z roka na rok vzrastá,“ povedal starosta Čierneho Peter Staňo.
Požehnali gazdom hojnosti aj plodnosti
Už pred obedom sa sprievod maškár na konských povozoch spolu so starostom pustil z vyšného konca dole dedinou, aby požehnali gazdom, vytancovali gazdiné a dostali čo to do pokladničky, pod zub aj niečo tekuté na večernú zábavu. Veselý, hravý, ale aj vrieskajúci a pištiaci sprievod obchádzal dvor od dvora, recitoval v dome rôzne veršovanky a prial hospodárovi úspešný hospodársky rok, dobrú úrodu, zdravý a plodný dobytok.
Stovky ľudí priviedla k darcovstvu krvi. Vieru Zoňovú ocenili za humanitárnu pomoc Čítajte Veď čože sú to ostatky? Vypi, zjedz, či daruj maškarnému sprievodu všetko, čo ti z obdobia zabíjačiek, svadieb a iných zábav „ostalo“, pretože nastáva pôstny čas, predchádzajúci Veľkej noci.
Masky koštovali pálenku, vyjedali šišky, chlebíčky, tlačenku, slaninu a ďalšie všakovaké dobroty, ktoré im hostitelia hojne ponúkali. Na šabľu napichávali kusy údeného, klobás či slaniny.
Ani gazdovia, teda miestni podnikatelia neobišli naprázdno. Veštba od cigánky predpovedajúca hojnosť, dotyk masky predstavujúcej plodnosť aj pesničky od heligonkárov stáli určite za všetky tie dary, ktoré majú všeobecne prospešné účinky. Folklórna skupina Ozvena si aj v tomto roku dala záležať.
„Z časových dôvodov sa nepodarilo obísť všetkých gazdov, teda živnostníkov v obci. Budeme sa to snažiť robiť v budúcnosti tak, aby sa každému ušiel kúsok pozornosti, no hlavne poďakovania zo strany obce. Tiež sa dennodenne trápia, zápasia s mnohými problémami, bojujú o prežitie. No vždy pomôžu, keď je to potrebné,“ poďakoval starosta Staňo.
Mrkvové šišky? V Poľsku úplne normálne
Na trombitu doprevádzal Piotr Kukuczka z poľského Koniakowa. Prezradil, ako to vyzerá na ostatky v jeho rodnom kraji.
„Pre nás je hlavným dňom Tučný štvrtok, kedy sa pečú šišky. V Poľsku sa dlho tradovalo a stále ešte traduje, že tomu, kto v posledný štvrtok fašiangov nezje aspoň jednu poriadnu šišku, sa v budúcnosti príliš dobre dariť nebude,“ povedal poľský muzikant a dodal, že takýchto šišiek sa v Poľsku zjedia milióny v nespočetných variáciách.
Opil sa a ženu udieral okienkom do hlavy. Súd rozhodol, že lekár z Čadce môže opäť ordinovať Čítajte Robia sa čokoládové, makové, citrónové, s vaječným koňakom, pudingom, s džemom z ruží, so šľahačkou dokonca mrkvovou náplňou. Vraj chutia tak božsky, že v ľuďoch vyvolajú závislosť.
Tradičná zabíjačka
Aké by to boli ostatky bez plného sýteho brucha. Kto v tento deň zavítal do Čierneho, mohol nielen sledovať tradičný sprievod masiek, ale byť aj pri tom, ako šikovný mäsiar porcuje prasiatko.
Vôkol sa potom šírila nielen vôňa tlačenky, kapustnice, jaterníc a klobások či ďalších domácich bravčových produktov, ale rozvoniavali aj sladké šišky, ktoré si pripravil pre návštevníkov hostiteľský obecný úrad.
Starosta zhodnotil, že pre goralské ostatky je typická bujarosť, zábava a zabíjačky
„Mastné jedlo, dobrá pálenka, tance a toto je vlastne to, čo symbolizuje aj toto obdobie roka, kedy po tuhej zime nastane tento jeden deň a po dlhom pôste privítame sviatky jari,“ pousmial sa.
Záujem o vlastný zdroj vody rastie, na vrt treba čakať dlhé týždne Čítajte Pri stánkoch bolo plno už pred samotným začiatkom a zahájením programu. Prišli nielen ľudia z dediny, ale aj z blízkeho či vzdialenejšieho okolia, aj spoza hranice. Tradícia hovorí, že treba jesť a piť čo najviac, aby bol človek celý rok pri sile.
„Bez dobrého jedla si ostatky predstaviť neviem. Na tento deň na Čiernom som sa po minuloročných skúsenostiach veľmi tešil,“ zveril sa päťdesiatnik Milan, ktorý prišiel aj so svojou rodinou z Oščadnice.
„Pôst je dlhý, a aj keď ho moc nedodržiavam, v období fašiangov si rád naplním brucho bravčovými špecialitami,“ doplnil povbudzujúc svoju dcérku kráčajúcu na vyhodnotenie masiek. Obcou sa ozýval smiech, výskanie, občas i plač tých najmenších, ktorým podaktoré masky naháňali strach.
Kráľovský pár, arabský šejk, farár aj vysávač
Skvelú atmosféru ostatkov doplnili vystúpeniami FS Ozvena, Veselí Džadkovia, Goralskí heligonkári, GOROĽ Muzička Skalité, kapely zo Slovenska, Česka a Poľska, heligonkárky a speváčky Lucia Haladejová, Nikola Tatarková a Valéria Kužmová ako aj deti z mateských škôl a mladé talenty talenty z Čierneho, Kysucké Sláv-Viky.
Do masiek sa odeli najmladší, aj tí skôr narodení. Ľudia sú veľmi kreatívni, takže medzi tradičnými maskami našej slovenskej kultúry sa občas objaví nejaká inovácia.
Niektorí zachránia viac životov ako lekári. Slovensko má stále nedostatok darcov krvi Čítajte Noblesne s kapesníčkom ruka v ruke sa prechádzali kráľ s kráľovnou, arabský šejk vezúci sa na malotraktore okoloidúcim rozdával svoje doláre, smrtka so zlomenou kosou, vodník, indiánka, pirát či čarodejnice. Medzi deťmi bolo vidieť šaša, farára, červenú čiapočku, muchu, dokonca aj robotický vysávač.
Z vyhodnotenia odchádzali spokojní všetci, každému sa ušla nejaká maličkosť a ceny putovali aj do materskej školy, kde si pani učiteľky s deťmi tiež pripravili rôzne kostýmy.
Olores, dolores
Vo večerných hodinách bolo vrcholom zábavy pochovávanie basy. Folklórny súbor Ozvena duchu zvykov a tradícií symbolicky odprevadili na pôstny odpočinok hudobný nástroj – basu ako symbol ľudových zábav.
Celý obrad prebiehal v žartovnom a úsmevnom duchu, čo dokazovali aj scénky a sprievodné piesne, Nakoniec zaznelo i to pradávne Olores, dolores, naučia ťa v pekle móres..
Obrad so všetkým, čo k pochovávaniu basy patrí. Plačkami, márami s basou, pánom farárom a pohrebným rečníkom. Kým na pódiu znel plač, kvílenie a smútočná hudba, v sále bolo počuť výbuchy smiechu. Veď práve tak to na ostatky má byť.
