JOZEF NINIS sa sánkovaniu venuje od detstva. Právom by sme o ňom mohli hovoriť ako o sankárskej legende. Veď kto sa môže pýšiť účasťou na piatich zimných olympijských hrách a ďalšími úspechmi z medzinárodných súťaží?
A to všetko dokázal aj napriek nepriaznivým podmienkam, s ktorými musia slovenskí sánkari bojovať. Aj to bol jeden z dôvodov, prečo chcel po prvých olympijských hrách skončiť. Dnes má 42 rokov a o téme šieste zimné olympijské hry hovoril s veľkým nadšením a ambíciami.
V rozhovore sa dozviete
- aké súťaže čakajú v blízkej dobe Ninisa,
- ako zhodnotil majstrovstvá sveta v januári,
- či sa stretáva s názormi, že na profesionálneho športovca má už vyšší vek,
- dokedy sa chce sánkovaniu venovať,
- či sa dá sánkovaním na Slovensku uživiť,
- ako vníma nedostatočné podmienky pre sánkarov v krajine,
- ako trénuje, keď na Slovensku nemajú sánkari žiadne tréningové zázemie,
- aký je to pocit, keď sa rúti vyše sto kilometrovou rýchlosťou po zľadovatenej dráhe.
Sezóna pomaly vrcholí, priblížte vaše aktuálne plány.
Najdôležitejšie súťaže mám za sebou. Pred dvoma týždňami sa uskutočnili majstrovstvá sveta a ešte ma čakajú štyri svetové poháre. Dva v Oberhofe a dva v meste Sigulda v Lotyšsku, a tým pádom už bude koniec sezóny pre tento rok.
V januári ste na majstrovstvách sveta skončili na ôsmom mieste v disciplíne šprint. Ako by ste zhodnotili preteky?

Tento šprint štartuje najlepšia pätnástka. Ráno sa ide kvalifikácia a poobede finále, teda najlepších 15. Ôsme miesto je veľmi pekné, čo sa týka hlavnej súťaže, tam som skončil na 14. priečke. Boli tam nejaké drobné chyby, takže nie som úplne spokojný. Mohlo to dopadnúť aj lepšie.
Čakajú vás ešte štyri pohárové súťaže. Na ktorú sa tešíte najviac?
Posledné dva súťažne týždne sa konajú preteky v Sigulde, kde je to taká moja domáca dráha. Už v minulosti sa mi podarilo na nej zopár pekných výsledkov, napríklad šieste miesto na majstrovstvách Európy, či druhé miesto v disciplíne šprint. Pevne verím, že sa mi tam ešte podarí pekný výsledok na konci sezóny.