KYSUCE/POĽSKO. Niekto by do nej nevliezol ani za nič. Musí to byť zvláštny pocit vyzliecť kabát, vyzuť teplé topánky a ponoriť sa do studenej rieky. No podľa priaznivcov otužovania, ktorých možno stretnúť za chladného počasia na vodných tokoch a jazerách, má ľadová voda na telo blahodarný vplyv.
A pri skupinovom kúpaní je to navyše veľká zábava, pri ktorej spoznáte nových priateľov. Nevadí, že z vysekanej diery v ľade trčia len hlavy. Pocity z plávania počas treskúcich mrazov prirovnávajú k stavu eufórie.
A čo studené Baltské more? Zdá sa vám myšlienka vstúpiť v zime do ľadového Baltu bláznivá?
Možno vás skúsenosti klubu otužilcov Čierne Wydry z Trojmezí presvedčia o opaku. Jedinečný je tým, že združuje ľudí zo všetkých troch strán slovensko-poľsko-českej hranice, ktorí si wellness pomýlili s váľaním sa v studenej vode. Aspoň tak to vníma väčšina z nás.
Hromadné otužovanie v mori
Čierne wydry z Trojmezí sa však stretávajú zo zištných zámerov. Majú radi skvelú partiu, budujú si imunitu a propagujú tento nádherný región v rôznych kútoch Slovenska aj v zahraničí.
Nemohli chýbať ani na 21. medzinárodnom stretnutí otužilcov v poľskom meste Mielno na pobreží Baltského mora, ktoré každý rok priláka tisíce nadšencov ľadových kúpeľov nielen z Poľska, Slovenska a Českej republiky, ale aj z Nemecka, Nórska aj Veľkej Británie. Mielno je tiež partnerským mestom obce Čierne, spolupráca teda prekvitá počas celého roka.
Svetový deň chorých si pripomenuli aj v Kysuckej nemocnici Čítajte Štyri dni zábavy plné animácií pre tých, ktorí milujú zimné plávanie, ako aj pre tých, ktorí sú len na začiatku dobrodružstva s týmto extrémnym športom.
„Vtedy je tam rušno ako počas letných prázdnin v strede turistickej sezóny. Organizátori vždy pripravia mnoho zaujímavých atrakcií, ples otužilcov, plážové prekážkové preteky Mrožmagedon, mestské hry, tance na pláži a na posledný deň ostáva to najdôležitejšie, teda veselý farebný sprievod klubov a skupinový vstup do studeného Baltského mora, ktorého teplota je v tomto ročnom období okolo 4 stupne Celzia. V tomto roku prišlo podľa oficiálnych údajov 8493 otužilcov, no pravdepodobne dvakrát toľko divákov,“ povedal Peter Staňo, iniciátor založenia klubu otužilcov z Trojmedzia.
Miešanie svetových vôd
Počas 17. ročníka v roku 2020 založili vydry na tomto medzinárodnom stretnutí novú tradíciu. Tou je miešanie vôd, teda vylievanie vôd z fliaš, ktoré so sebou z domova prinesú tímy z celého sveta, do vody Baltského mora.
„Vďaka tomu spečatíme naše priateľstvo. Legenda hovorí, že keď prvýkrát vylejete vodu do mora, vrátite sa k nemu v zime na ďalší rok. Po druhom vyliatí privediete k moru ďalšieho priateľa otužilca. Po treťom raze už nikdy nezmeškáte žiadne stretnutie a tento kúzelný rituál vás bude stále ťahať na toto miesto,“ vysvetlil Peter Staňo.
Na nudu sa nadšenci zimného kúpania sťažovať nemohli. Pripravené boli dva plesy, na ktorých vystúpila poľská hudobná špička a rôzne workshopy o zdravom životnom štýle.
Cirkus v rozbúrených vlnách
Staňo tiež prezradil, že aj napriek nedostatku snehu a mrazu si užili osviežujúce kúpele, tanec a neobmedzenú radosť. Na pravé poludnie posledného dňa sa vydry povyzliekali a na signál vbehli do rozbúrených vĺn medzi prvými.
Roky opustený hotel má nové využitie, ozýva sa v ňom streľba Čítajte „Kúpanie v mori bolo tento rok dosť náročné kvôli veľkým vlnám. Sťažovali plavcom pohyb a niektorým ľuďom sa doslova snažili stiahnuť spodný diel plaviek. Ale sme spokojní. Kúpanie v morskej klíme je zaujímavou zmenou oproti bežnému ponoreniu sa do rieky či jazera. Nehovoriac o takejto skvelej spoločnosti - kúpať sa spolu s viac ako ôsmimi tisíckami otužilcov je naozaj zážitok,“ doplnil.
Hlavnou témou tohtoročného stretnutia bola mágia vodného cirkusu, ktorá ešte viac obohatila atmosféru podujatia. Stovky klubov sa na tento vrchol otužileckej sezóny pripravujú celý rok. Šijú kostýmy na vopred známu tému, nacvičujú spoločné tanečné choreografie. Posledná generálka je vždy počas desaťhodinovej cesty na sever Poľska.
„Stretávame sa spoločne aj s českými kolegami z klubu Bystřické vydry od Hluchové. K Baltu chodíme už od roku 2019 a vždy sa veľmi tešíme na nové zážitky. Tento rok bol príchod na tučný štvrtok, tak sme zažili aj poľskú tradičnú rozlúčku s fašiangovým obdobím, všade samé šišky na desiatky spôsobov,“ opísal Staňo.
Dobrý príklad štartu cestovného ruchu
Pochválil aj samotné zabezpečenie a organizáciu, prácu záchranných zložiek vybavených najmodernejšou technikou, upratovací servis, gastronomické služby aj pripravený program.
„Treba si predstaviť, koľko rokov trvalo a koľko práce je za tým, kým sa z lokálneho podujatia stala medzinárodná masová akcia. Tradícia zjazdu mrožov v Mielne siaha až do roku 2004. Vtedy, prvýkrát organizovaným spôsobom, vstúpilo do ľadového Baltského mora 122 ľudí,“ ozrejmil s tým, že v minulom roku počas jubilejného 20. ročníka sa podarilo stanoviť rekord, kedy do mora spoločne vstúpilo 8893 ľudí.
Kysucké mestá a obce môžu čerpať milióny eur z programu Interreg Čítajte Staňo okrem otužovania starostuje kysuckej obci Čierne, bol starostom aj obce Hrčava na českej strane hranice a zároveň sa venuje cestovnému ruchu aj svojmu gazdovstvu. Podľa jeho slov poľské Mielno už nie je len magnetom pre milovníkov studeného kúpania.
„Niekedy bolo Mielno rybárska osada, z ktorej ľudia chodili za prácou do Nemecka. Teraz tam vyrastajú novučké hotely, prichádzajú tisíce turistov z celého sveta, ďalšie stovky tam nachádzajú pracovné príležitosti. Všetko je to výsledok systematickej a trpezlivej práce tímu a vedenia mesta, ktorí ťahajú za jeden povraz,“ uviedol Peter Staňo s tým, že práve od Poliakov by sme si mali brať príklad, ako treba propagovať región a rozvíjať cestovný ruch.
Dodal, že návštevnosť stúpa aj zo strany slovenských dovolenkárov, je preto dôležité osloviť aj slovenské stredné školy venujúce sa gastronómii a hoteliérstvu pre nadviazanie spolupráce, aby žiaci mohli zbierať skúsenosti v zahraničných hoteloch napríklad aj v poľskom meste Mielno pri Balte.
